BRATISLAVA (SITA) - Jednou z priorít budúcej vlády bude urýchliť reštrukturalizáciu úverového portfólia bánk v súčinnosti s reštrukturalizáciou podnikovej sféry. Návrh programu ozdravenia vybraných bánk, ktorý vláda schválila v utorok, môže v budúcnosti poslúžiť ako určité východisko pre tento proces, v súčasnej podobe však nie je prijateľný. Pre tlačovú agentúru SITA to uviedla ekonomická expertka a podpredsedníčka Strany demokratickej ľavice (SDĽ) Brigita Schmögnerová.
Vládou schválený materiál uvažuje podľa nej o viacerých alternatívach, nestanovuje teda jednoznačnú cestu na ozdravenie bánk. Ako ďalej uviedla, zaujímavý je aj termín schválenia programu, keď sa vláda štyri roky s reštrukturalizáciou finančných inštitúcií nezaoberala. "Tento časový sklz je o to závažnejší, že kým v roku 1995 skončilo fiškálne hospodárenie štátu s prebytkom, a teda sa mohli nájsť zdroje na reštrukturalizáciu, nová vláda zdedí v tomto roku najväčší rozpočtový deficit od vzniku samostatnej SR," poznamenala B. Schmögnerová. Zdôraznila však, že nová vláda bude ozdravenie a reštrukturalizáciu bánk v rámci možností štátneho rozpočtu podporovať. Do procesu sa však budú musieť aktívne zapojiť Národná banka Slovenska i samotní akcionári bánk.
Ďalším nedostatkom prístupu vlády je podľa podpredsedníčky SDĽ, že sa jednostranne orientuje na peňažné ústavy. Bez povšimnutia naďalej necháva podnikovú sféru a jej reštrukturalizačné potreby. "Ide o dve stránky jednej mince, nedajú sa preto oddeliť," dodala.
Návrh programu ozdravenia vybraných bánk, ktorý vláda v utorok schválila, navrhuje prispieť v prvom rade k ozdraveniu štyroch vybraných peňažných inštitúcií (Slovenská sporiteľňa, a. s. Banská Bystrica, Všeobecná úverová banka, a. s. Bratislava, Investičná a rozvojová banka, a. s. Bratislava, a Konsolidačná banka, š. p. ú. Bratislava), v ktorých má štát, resp. FNM SR, významný podiel na ich základnom imaní.
Účasť štátu na ozdravení bánk má byť podľa prerokovaného materiálu len doplnková vo vzťahu k predmetným rizikovým aktívam. V rokoch 1999 až 2000 by mala táto účasť dosiahnuť 4 mld Sk (ročne po 2 mld Sk). Vo forme nepriamej účasti štátu prostredníctvom výnimiek zo zákonov o tvorbe rezerv a opravných položiek, o daniach z príjmov sa do účtovníctva negatívny vplyv na štátny rozpočet v rokoch 1998–2000 kvantifikuje sumou 6 mld Sk. Okrem toho treba podľa spomínaného návrhu v štátnom rozpočte na rok 1999–2000 vytvoriť rezervu na plnenie ručenia štátu za záväzky Konsolidačnej banky, š. p. ú. Bratislava, každoročne 1–1,5 mld Sk. V uvedenom období reštrukturalizácie by teda celkový negatívny dosah na štátny rozpočet predstavoval 12–13 mld Sk.
