už začína definitívne padať latka návštevnosti pod 10 000 ľudí, čo sa v nedávnej minulosti nestalo ani na bezvýznamnom pohárovom zápase. Trenčín mával tiež vyššie návštevy, ale udržuje si štandard. Možno aj vďaka nesmiernemu entuziazmu prezidenta Pavla Hozlára, iniciátora akcie za zmeny v slovenskom futbale, ktorý povedal, že ak mužstvo skončí nižšie ako na 7. mieste, odstúpi. V dnešnej našej lige to nie je bohvieaký cieľ. U nás teraz viac ako liga rezonuje otázka, quo vadis, slovenský futbal? V poslednom čase sa vyhrážali opustením súťaže v Bardejove, teraz v B. Bystrici, kde prezident Jaroslav Čupka nazval rozhodcov a delegátov "mafiou." Ponuka na stíhanie za urážku na cti ako bič. Zdá sa však, že v našom futbale sa už môže povedať aj vykonať všeličo a nič sa nestane. Je to ako ticho pred búrkou, každý sa vykričí a čaká, kto si dovolí urobiť o krok viac. V podrazoch, vyťahovaní bahna, "zaručených informácií" o tom druhom, nie v tom, čo by mohlo slovenskému futbalu pomôcť. Jednu svoju kapitolu si dopísal búrkou po Portugalsku. Druhá sa začne po oslavnom zápase s Poľskom k šesťdesiatke. Kto však bude s kým oslavovať, keď na seba všetci zazerajú?

JÁN MIKULA