ka toho istého rezortu obsadí zástupca niektorej inej koaličnej strany. Vyplýva to z vyjadrení predstaviteľov strán formujúcej sa vládnej koalície. Poslanec P. Hrušovský (SDK) SME povedal, že na tento problém "existujú dva názory". "Môj názor je, nebránim sa tomu, aby bola daná plná zodpovednosť politickej strany za konkrétny rezort," uviedol Hrušovský. Podľa slov podpredsedu SDĽ R. Fica "ak dôjde k tomu, že minister bude z jednej politickej strany a štátny tajomník z inej, tak koaličná zmluva bude zabezpečovať, aby nedošlo k disproporciám". R. Fico tým reagoval na otázku SME, či sa modelom prekrývania funkcií ministra a štátneho tajomníka konkrétneho rezortu z rôznych strán koalície nezakomponuje do budúceho zloženia vlády aj prípadná osobnostná zaujatosť.
Z pôsobenia dosluhujúcej Mečiarovej vlády sú známe rozpory medzi ministrami a štátnymi tajomníkmi. Išlo o prípad rezortu obrany, medzi ministrom J. Sitekom (SNS) a štátnym tajomníkom J. Gajdošom (HZDS). Napätá atmosféra vládla aj medzi ministrom zdravotníctva Ľ. Javorským (HZDS) a štátnym tajomníkom Š. Zelníkom (SNS). "Myslím si, že záleží na ľuďoch, ktorí budú vymenovaní do funkcií, pretože otázka zdravotníctva má byť výlučne odbornou záležitosťou," povedal SME štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Š. Zelník. "Každodenné problémy je potrebné riešiť na báze odbornosti, a nie politických grémií. Ak bude z tohto budúca vláda vychádzať, je potom jedno, či zodpovednosť za ministerstvo preberie politická strana, alebo bude minister z jednej politickej strany a štátny tajomník z inej. Treba, aby nastúpili manažéri, ktorí vedia diskutovať a chcú sa dohodnúť. Ak sa niekto rozhodne riadiť rezort sám, skĺzne do problémov," pokračoval. Na margo tempa zostavovania novej vlády R. Fico uviedol, že situácia v roku 1994 sa nedá porovnávať so zostavovaním vlády v roku 1998. "Tvoriaca sa koalícia je oveľa otvorenejšia k médiám a dostáva sa von viac informácií, ktoré môžu komplikovať zostavovanie vlády. Je rozdiel v komunikácii s verejnosťou a v partneroch, ktorí dnes zostavujú vládu a ktorí sa správajú oveľa rovnocennejšie, ako to bolo v prípade vzťahu HZDS, SNS a ZRS," podotkol R. Fico. Podľa informácií SME môže mať vplyv na proces zostavenia vlády aj situácia v SDK, ktorá ešte nedospela k vnútornej zhode, ako si rozdelí predpokladaných deväť vládnych postov. Záujem o vládne kreslá má totiž všetkých päť materských subjektov SDK, teda KDH, DU, DS, SDSS i SZS.
