BRATISLAVA (SME - r) - V priestoroch Slovenskej národnej galérie (SNG) v Esterházyho paláci na Námestí Ľ. Štúra 4 v Bratislave bola vo štvrtok sprístupnená výstava dnes už zosnulého významného slovenského maliara Milana Paštéku (20. 5. 1931 - 23. 9. 1998) pod názvom In memoriam. Výstava, ktorá obsahuje umelcove diela zo zbierok SNG, má trvať do 15. novembra. Usporiadanie tejto výstavy však vo svojom liste riaditeľovi SNG označuje vdova po zosnulom umelcovi Eva Paštéková za neprofesionálne a nešťastné rozhodnutie. V liste, ktorý E. Paštéková poskytla aj denníku SME, sa okrem iného píše:
"Môj muž si neželal vystavovať v tomto čase v Národnej galérii, a o tom vedeli mnohí ľudia, lebo bol presvedčený, že jeho obrazy, kresby, grafika a keramika nenašli veľké pochopenie na pôde Vami spravovanej inštitúcie, čo sa konečne ukázalo aj na výstave označovanej 60. roky, a preto každá jeho výstava na pôde galérie by bola istým spôsobom poznačená, a osobne si myslím, že jeho obavy boli opodstatnené. Nevystavoval veľmi rád, a ak sa už rozhodol vystavovať, veľmi starostlivo si vyberal uskutočňovateľa výstavy. Zvažoval tiež všetky danosti plôch, ktoré mu boli na výstavu ponúknuté. A vždy potreboval hlbokú pohnútku, prečo vystavovať. Bol si vedomý, že len dobre premyslená inštalácia umožní obrazom, aby ukázali divákom aj to neviditeľné, ktoré obsahujú. A práve to neviditeľné, čo je obsahom každého dobrého obrazu, pri remeselnom rozvešaní mizne a obrazy sa, takpovediac, začnú vzájomne pohlcovať, prekrývajú sa a v putujúcom návštevníkovi zanechávajú len veľmi vecné pojmy, ktoré by sa mnoho razy dali nahradiť slovami, a v tom prípade maľba by bola zbytočná… Sentimentálne hľadisko ako pohnútka usporiadať výstavu - narodeniny, smrť, patria k tým najhorším spôsobom upadnutého múzea. Ak niet vážnej príčiny vystavovať obrazy, tak ich radšej nevystavujme. Výstava je vizuálnou záležitosťou, nie spoločenskou. Je to kráľovstvo oka, a kto nerešpektuje túto skutočnosť, nech ukladá veci do políc. Môj muž by si zaslúžil výstavu, ktorá by smerovala k odkrytiu kontinuity jeho obrazov, čo v povrchnom kontexte nie je možné postihnúť. Neviem, čo by mohlo o jeho maliarskom osude povedať sladkobôľne spomínanie uprostred miestnosti s navešanými obrazmi. Usporiadanie posmrtnej výstavy môžem označiť iba ako neprofesionálne a nešťastné rozhodnutie. Žiaľ, nikto z galérie si nenašiel čas a nenavštívil ma vo chvíli, keď ešte bolo možné odvolať takúto výstavu. Výstavu, ktorá využila smrť môjho muža ako príležitosť. Som veľmi smutná a tiež rozhorčená. Akú satisfakciu mi môžete poskytnúť? A dá sa to vôbec? Urobiť niečo napriek želaniu toho, kto sa už nemôže brániť, je čin, ktorý označujem ako nemorálny."
