v ktorých sa osobne angažoval aj americký prezident Bill Clinton, dohodu novinárom potvrdil hovorca Bieleho domu Joe Lockhart. Podľa Washingtonu však nastali problémy a ohlásenie dohody bolo pozastavené. Dohodu, ktorá mala byť potvrdená včera večer v Bielom dome, izraelský premiér Benjamin Netanjahu a palestínsky vodca Jásir Arafat teda zatiaľ nepodpísali. Podpisový ceremoniál pravdepodobne zdržal spor okolo prepustenia Jonathana Pollarda, obvineného zo špionáže pre Izrael v roku 1986. Túto informáciu neskôr dementovali izraelské zdroje, podľa ktorých kauza okolo špióna s podpísaním dohody nesúvisí. Na problémy okolo podpísania dohody reagovali Palestínčania lehotou pre Izrael. Izrael mal čas podpísať dohodu do včerajšieho večera miestneho času. Dohoda obsahuje bezpečnostné opatrenia, výmenou za ktoré má Izrael odovzdať Palestínčanom 13 percent predjordnánkeho územia. Podľa izraelských predstaviteľov sú "uspokojivé". Izrael na druhej strane súhlasil s prepustením 750 palestínskych väzňov a ďalšou, treťou fázou odsunu vojakov.
Summit sa pretiahol oproti plánovaným trom-štyrom dňom na vyše týždeň. Po ťažkých rokovaniach, do ktorých zasahovali a udržiavali ich najvyšší americkí predstavitelia, Clinton a viceprezident Al Gore a nepretržite ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová, a chorý jordánsky kráľ Husajn, vyjednávači vyriešili všetky záležitosti, ktoré sú súčasťou základnej výmeny "územia za mier". Palestínčania získajú pod svoju či spoločnú správu s Izraelčanmi ďalšie územie, získali aj prisľúb ďalšieho, tretieho odsunu zo západného brehu Jordánu, prepustenie väzňov, otvorenie dvoch bezpečných priechodov medzi pásmom Gazy a západným brehom a otvornie letiska v Gaze.
Izraelčania vraj dosiahli sľub skorého zrušenia provokatívneho článku v palestínskej národnej charte o potrebe zničenia židovského štátu a predovšetkým vďaka úzkej spolupráci Palestínčanov s Ústrednou spravodajskou službou (CIA).
