Na jednej z nich pred piatimi rokmi som si poznamenal optimistickú paralelu Dušana Kováča. Hovoril o tom, ako po rozpade Rakúska-Uhorska ešte dlho zostávali jeho stopy v živote našich predkov a niektoré zostali dodnes. Historik predpovedal, že podobne Československo zaniklo, ale s odkazmi na tento štát sa budeme ešte dlho stretávať na každom kroku. Začiatkom októbra na ďalšej medzinárodnej konferencii som Dušanovi Kováčovi tú jeho paralelu pripomenul, hovorili sme o tom, čím bolo Československo pre Slovensko a čo po Československu zostáva. Končil som ten dlhý rozhovor otázkou, ako sa raz budú historici pozerať na zánik Česko-Slovenska, či v ňom budú vidieť naplnenie národných ambícií, alebo svojvôľu politikov. Dušan Kováč veľmi vecne povedal, že seriózny historik bude vychádzať z prameňov, medzi ktorými budú zápisy zo všetkých dôležitých rokovaní a prieskumy verejnej mienky. Historik si určite všimne, že tu neexistoval žiadny medzinárodný tlak a politikom nič nebránilo opýtať sa na názor občanov. A že to neurobili. Minulý týždeň sa premiéri Poľska, Maďarska a Česka rozhodli obnoviť myšlienku Vyšehradu - koordinovať vstup do NATO a EÚ, namiesto súťaženia spolupracovať. Buzek, Orbán a Zeman sa dohodli vyzvať v určitom období aj Slovensko, aby sa k tejto spolupráci pripojilo. Určitým obdobím sa určite myslí obdobie po Mečiarovi. (Obnova Vyšehradu, mimochodom, nebola mysliteľná ani s Klausom). Dôvod pre čo najtesnejšiu spoluprácu je pragmatický: spoločne dohodnúť priaznivé podmienky v EÚ, ktorá na rozširovaní nemieni prerobiť. Ani v prípade rozbiehajúceho sa lobbingu českej diplomacie za ústretový prístup Európy k Slovensku nemožno hľadať iba sentiment. Medzi tým, čo po Česko-Slovensku zostalo, sú výhodné ekonomické vzťahy, ktoré by sa cez hranicu EÚ rozvíjali ťažko. Samozrejme, nejde iba o ekonomiku. Dušan Kováč ma upozornil na málo známy fakt, že českí a slovenskí astronómovia majú dodnes spoločný ďalekohľad. IVAN HOFFMAN, Praha

(Autor je komentátorom ČRo 1)