"Mám sa už lepšie, manžel robí inde, ale kolegyne sú na tom veľmi zle…" vysvetľovala jedna z pracovníčok dcérskej spoločnosti Mostárne Brezno. Práve skončila predpoludňajšiu pracovnú zmenu a zaradila sa do sprievodu tých, čo sa pripravovali na protestný pochod, ktorý vyvrcholil zhromaždením strojárov na námestí v Brezne. "Tento týždeň konečne prišla výplata za august. Ale z 3500 korún musím vyplatiť 1700 za byt, neostane nám veľa. Manžel tu robí tiež, plátame to všelijako," vysvetľuje ďalšia. Viacerí zamestnanci sa zhodli, že problémy vo fabrike si odnesie rodina. Blízka nedostatkom peňazí a vzdialenejšia ich požičiavaním. Tak je to aj v iných strojárskych podnikoch na Horehroní, preto včera na breznianske námestie prišli protestovať i zamestnanci Strojární Piesok, Slovpumpu Závadka, Strojsmaltu Pohorelá, firmy Essel Slovenská Ľupča. Dovedna ich nebolo veľa, zaplnili asi len polovicu tamojšieho námestia. Predseda odborov OZ KOVO v Mostárni Ján Medveď vo svojom príhovore skonštatoval, že "nielen podniky, ale aj rodiny sú pred kolapsom". Jozef Hraško z Hontianskych strojární v Krupine vstúpil zhromaždeným do svedomia slovami: "Svoje problémy vieme rozoberať pri pive, pošomreme si, zanadávame… Táto situácia ale nevznikla z jedného dňa na druhý, nedomáhali sme sa svojich práv, stratili sme hrdosť na svoju prácu…" Protestujúci napokon súhlasne prikyvovali. O rovnakých problémoch hovorila aj učiteľka, aj nezamestnaná z Mostárne, ktorej podnik dlhuje už 25 tisíc korún. Predseda OZ KOVO Emil Machyna plamenne vysvetľoval, že práve robotníci sú nevoľníkmi vo vlastnej krajine. Kým oni stoja bez peňazí na námestí, tí čo fabriky získali, sedia za oknami s vysokými platmi. "Zohli sme sa, ale už sa viac zohýnať nebudeme," povedal predseda KOZ Ivan Saktor. Najväčší potlesk zožal jeden z davu, keď spomenul Ľuptáka. "Ten nám to tu riadne pobabral," odvetil ďalší.

IVETA BIELIKOVÁ