veľa času na to, aby si krajina, ktorá sa utápa v mori ekonomických aj sociálnych problémov, mohla dovoliť totálne bezvládie.

PANIKA V KREMLI

Zhoršujúci sa zdravotný stav ruského prezidenta Borisa Jeľcina a tragické chyby, ktorých sa dopustil, ochromili doteraz najsilnejšie mocenské centrum. Kremeľ stratil v posledných troch mesiacoch značnú časť svojho vplyvu. Dosiaľ takmer všemocná prezidentská administratíva, mozgové centrum, v ktorom sa rodila väčšina politických intríg, prepadla panike. Aj na tvári šéfa tejto tajomnej štruktúry, večne neoholeného a dokrkvaného Valentina Jumaševa, je vidieť nervozitu. Bolo vyhlásené heslo "zachráň sa, kto môžeš". V prvom období sa uskutočňuje presun a záchrana finančných prostriedkov. Aj keď väčšina radcov služobne neprežije odchod prezidenta, snažia sa, aby ho prežili aspoň fyzicky. Členovia administratívy teda po tom, čo uložia svoje úspory na spoľahlivé miesta, budú hľadať možnosť, ako si ešte pred koncom svojej kremeľskej karéry zabezpečiť pracovný stôl v inej teplej kancelárii. Kremeľ už nemá čas, aby hoci len predstieral, že spolu s Jeľcinom niečo riadi. Okrem nafukovania záchranných kruhov nemajú kedysi hyperaktívni poradcovia prezidenta žiadne myšlienky. Jeľcina hodili cez palubu ako osobu, ktorej éra sa definitívne skončila. Zachraňovať politickú mŕtvolu nemá zmysel.

VLÁDNI POŽIARNICI

A ROZHÁDANÁ DUMA

Po vymenovaní Jevgenija Primakova za premiéra je jasné, že časť právomocí sa presunie z Kremľa do Bieleho domu. Jeľcin oslobodil Primakova od povinnosti "behať" do Kremľa s každým vymenovacím dekrétom novej vládnej upratovačky. Kabinet svojím zložením pripomína vyslúžilcov vidieckeho požiarnickeho zboru, ktorých povolali do akcie posledný raz. Reprezentanti sovietskej ekonomiky, ako je napríklad vicepremiér Jurij Masľukov, priniesli so sebou do Bieleho domu staré obyčaje. Vláda sa predovšetkým zaoberá lobbovaním za záujmy jednotlivých priemyselných skupín a nie je schopná ani vytvoriť ekonomický program, ktorým by upokojila rozzúrených zahraničných veriteľov.

Oslabenie Kremľa bolo pre poslancov dumy signálom k nástupu. Ich dávny sen o prerozdelení právomocí v prospech parlamentu, na úkor prezidenta, sa takmer uskutočnil. Duma, ovládaná komunistami, sa však aj naďalej zaoberá predovšetkým hádkami, resp. vydávaním bojovných vyhlásení o nedopustení "agresie NATO v Kosove". Dolná snemovňa ukázala svoju silu pri schvaľovaní nového premiéra. Poslanci položili prezidenta na lopatky a do kresla predsedu vlády presadili Primakova. Od tých čias neschválili ani jeden zásadný ekonomický zákon, neprijali nijaké principiálne rozhodnutia. Napokon, vláda im ani žiadne podobné dokumenty nepripravila. Obidve tieto vetvy moci sa tackajú vo víchrici ekonomickej krízy, ktorú si sami zavinili.

OBÁVANÝ ZBOR MUDRCOV

Jediný oficiálny orgán, ktorý pri súčasnom delení mocenského koláča uchvátil dôstojný kúsok, je Rada federácie - horná snemovňa parlamentu, v ktorej zasadajú regionálni vodcovia. Z televíznej obrazovky sa vedľa starých známych gubernátorov, ako je krasnojarský líder generál Alexander Lebeď alebo moskovský starosta Jurij Lužkov, objavili nové tváre. Novinári častejšie citujú gubernátora Prímorskeho kraja Jevgenija Nadzratenka aj lídra Saratovskej oblasti Dmitrija Ajackova ako všetkých ministrov dokopy. Regionálni vodcovia postrašili svojich federálnych kolegov ekonomickým separatizmom, odmietaním slepej poslušnosti a nespokojnými masami v provincii a získali si rešpekt.

BÁBKY A BÁBKARI

Bezvládie a pohyb na politickej scéne len upevnili pozície tých, ktorých mená síce verejnosť často ani nepozná, ale o to väčší je ich vplyv. Kedysi bol reprezentantom tejto tieňovej mocenskej štruktúry aj automobilový a naftársky magnát Boris Berezovskij, ktorý však vyšiel z tieňa a ako prvý prepojil veľký kapitál s vysokou politikou. Osoby či skupiny ľudí, ktorí nezastávajú najvyššie funkcie, však - skryté za kulisami - úspešne vodia bábky, ktorými sú ich papieroví šéfovia. Žiarivým príkladom môže byť Filip Bobkov, o ktorom aj v Rusku doteraz málokto počul. Bývalý zástupca predsedu KGB pre boj s ideologickým protivníkom je v súčasnosti najvplyvnejším mužom v koncerne Most Media. Riadi politiku "nezávislej demokratickej" televíznej stanice NTV, radí slávnemu Vladimirovi Gusinskému, oficiálnej hlave koncernu. Filip Bobkov pomáha viacerým bývalým "čekistom" s civilným zamestnaním a niet pochybností o tom, že jeho vplyv na verejnú mienku prostredníctvom viacerých oznamovacích prostriedkov pod hlavičkou Most Media je mnohonásobne väčší ako vplyv tlačového strediska vlády. Slávne mená a oficiálne funkcie nemusia znamenať vôbec nič. Kapitál, kontakty, dlhé a šikovné prsty a dômyselné prepojenie s mocným podsvetím hrajú v súčasnosti v Rusku dôležitejšiu rolu. V hre je prezidentské kreslo, ktoré sa môže každú chvíľu uvoľniť. V boji sú používané všetky zbrane vrátane tých naozajstných.

PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ,

Moskva,

agentúra Epicentrum