Turecko a Sýria začali prednedávnom zhromažďovať svojich vojakov na spoločných hraniciach a už-už to vyzeralo tak, že netrpezlivosť Ankary v dôsledku údajnej sýrskej podpory kurdských povstalcov zo Strany kurdských pracujúcich (PKK) vtiahne región do ozbrojeného konfliktu. V súvislosti so zmluvou v rezorte obrany, ktorá spája Turecko s Izraelom, sa hlavne v arabskom svete hovorilo, že víťazom v tomto konflikte by bol vlastne Izrael. Ten však dal najavo, že si v žiadnom prípade neželá byť zatiahnutý do konfliktu so Sýriou, s ktorou bude niekedy v budúcnosti musieť riešiť spor o strategické Golanské výšiny.
Ako ukazuje dohoda uzavretá v utorok večer medzi Ankarou a Damaskom, sýrski predstavitelia si rovnako neželajú - čo i len v nepriamom zmysle slova - bojovať proti izraelským zbraniam. Menej sa však hovorilo o tom, že jediný, kto môže tento konflikt prehrať, sú Kurdi. Ankara vyhrážkami silou dosiahla, že teraz sú Kurdi považovaní za teroristov v ďalšej krajine, na území ktorej sú vlastne všetci príslušníci tohto etnika v spojení s PKK odteraz neželaní. Nie Izrael, ale naopak Turecko bolo tým, kto využil citlivosť vzťahov v regióne, a izraelský vojenský spojenec určite zavážil ako tromf, keď sa Sýria tak rýchlo podvolila. Ankara chcela dosiahnuť odsúdenie príslušníkov milícií PKK, s ktorých povstaním na juhovýchode krajiny si už 14 rokov nevie rady, obrať ich o sýrske útočiská - a bolo jej vyhovené. Napätie bolo zažehnané a dosiahol sa smutný mier - nielen pre Kurdov. Bez odporu sa presadil argesívny zámer, ktorý by Ankara vo vzťahu k Európe - a použitými metódami už vôbec nie - aplikovať nemohla. A to práve v čase, keď trvá prímerie zo strany PKK a jej vodca Abdullah Öcalan sa na európskych fórach snaží vysvetliť, že bolo vyhlásené s cieľom primäť tureckú vládu k dialógu.
Aj keď Európa tureckým predstaviteľom často pripomína, že (vojenský) spôsob, akým rieši kurdskú otázku, nie je v súlade s hodnotami prijatými Európskou úniou, do ktorej sa zatiaľ neúspešne usiluje dostať, žiadna rozsiahla medzinárodná mierová iniciatíva sa ešte nezrodila. Kurdský problém sa totiž nekončí na tureckých hraniciach, približne polovica tohto 26-miliónového etnika žije na území ďalších štátov, hlavne v Iraku a Iráne.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
