Poľsko, Maďarsko, Českú republika a Slovensko spája už spoločný historický osud "tretej Európy" - večnej nárazníkovej oblasti medzi Európou západnou a východnou, a pocit zatrpknutosti voči západným susedom, ktorý má svoje korene ešte v období vypuknutia 2. svetovej vojny a neskôr ho znásobil neúspech maďarských nagyovcov, československých dubčekovcov či poľskej Solidarity v boji proti totalite, ktorý nenašiel na Západe náležitú odozvu. Oveľa silnejšie je však sklamanie a obava z východného suseda. Nemožno sa preto čudovať snu Miloša Zemana, ku ktorému sa priznal na stredajšom budapeštianskom stretnutí s kolegami Viktorom Orbánom a Jerzym Buzekom, snu o akejsi "malej stredoeurópskej únii v rámci EÚ".
Po 1989. považovali ekonomickí experti strednú a východnú Európu za krízovú oblasť sveta a nikto nevedel, ktorým smerom sa bude osud štátov dnešnej vyšehradskej skupiny a bývalého ZSSR uberať. "Dejiny, ktoré boli umelo zastavené, sa opäť dali do pohybu," povedal vtedy Václav Havel. Proti dlhoročnej integračnej tradícii Západu sa postavila dezintegrácia Európy strednej a východnej.
Dnes možno hovoriť o ceste ekonomických, politických a spoločenských reforiem západného typu, ktorou sa však vydali len tri krajiny - Česká republika, Poľsko a Maďarsko. Vyhlásenie, ktorým sa premiéri týchto krajín v Budapešti prihlásili k tradičným európskym demokratickým hodnotám, občianskym právam a trhovej ekonomike a stanovili si spoločné integračné ciele, potvrdzuje ich politickú zrelosť. Opätovná neprítomnosť zástupcu SR zase potvrdzuje bariéru, ktorá medzi bývalými ideologickými "druzjami" po páde komunizmu vznikla. Obnovenie vyšehradskej spolupráce medzi ČR, MR a Poľskom, deklarované na summite v maďarskej metropole, a konštatovanie premiérov Orbána, Buzeka a Zemana, že "Slovensko je organickou súčasťou vyšehradskej idey" a jednoznačne "má miesto medzi krajinami, hlásiacimi sa k vyšehradskej myšlienke", na izolácii, ktorá nám hrozí, zatiaľ nič nemení. Integráciou spomínanej trojky do európskych a transatlantických štruktúr sa zmení geopolitické usporiadanie v tejto časti Európy, keď bola nárazníkom medzi úzko integrovanou západnou Európou a deprimovaným Ruskom, definitívne strácajúcim pozíciu strážcu tábora strednej a východnej Európy a stále jasnejšie aj Balkánu, a toto nové usporiadanie získa novú dimenziu s negatívnym dopadom na SR.
Túžbu po zmene, ktorú vyjadrilo Slovensko prostredníctvom volieb, zatiaľ súčasná opozícia nezúročuje. Neúspešné rokovanie o zostavovaní novej vlády po štvorročnom deklarovaní schopnosti vládnuť spôsobuje rozčarovanie, znásobené žalostnými ekonomickými podmienkami. Dúfajme, že vývoj strednej Európy rôznymi smermi sa čoskoro skončí a stolička vo Vyšehradskej štvorke, ktorú premiéri MR, ČR a Poľska v Budapešti rezervovali Slovensku, sa nás dočká rovnako ako EÚ či NATO.
ANDREA HAJDÚCHOVÁ
(Autorka je stálou spolupracovníčkou SME)
