Politické rozhodnutie v súvislosti s voľbami do samosprávy obcí je zreteľné - voľby stanovené na 13. a 14. novembra tohto roka budú odložené a nové by sa mali ukutočniť približne o mesiac neskôr. Budú zrejme v mantineloch pravidiel, podľa ktorých sa uskutočnili ostatné komunálne voľby pred štyrmi rokmi. Týmto rozhodnutím politici reagovali na rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý konštatoval rozpor s ústavou vo viacerých ustanoveniach zákona o komunálnych voľbách.

I keď je politické rozhodnutie zreteľné, nemusí byť aj správne. Je pravda, že ak majú byť voľby odložené, iným spôsobom ako ústavným zákonom, v tomto prípade prakticky zmenou ústavy to nie je možné. Na tom sa okrem politikov zhodli aj viacerí špičkoví právnici. Tí však neuvažovali nad správnosťou politického rozhodnutia, len ho posudzovali. Vedomí si toho, že politickú vôľu jednoducho neovplyvnia - o zákonoch rozhoduje hlasovaním parlamentná väčšina a jej vôľa.

Lenže niet väčšieho hriechu v demokratickom a právnom štáte, ako predĺžiť volebné obdobie počas jeho trvania. Otázne môže byť aj skrátenie volebného obdobia, predĺženie je však nemysliteľné, i keď jedným dychom treba konštatovať, že rovnako nemysliteľné je aj schválenie takého vulgárneho zákona, akým je či bola posledná novela zákona o komunálnych voľbách. Predĺženie volebného obdobia môže byť prípustné iba výlučne v najvážnejších prípadoch, kde naozaj niet iného východiska či možnosti. Prirodzene, omnoho komótnejšie je situáciu riešiť stlačením hlasovacieho tlačidla za zmenu ústavy ako úporným hľadaním iných možností riešenia z obťažnej situácie. Možno ani neexistujú, otázka však znie tak, či bol zo strany politikov aspoň náznak o takýto pokus. Nebol.

I keď politické rozhodnutie je zreteľné, nemusí byť najšťastnejšie. Manipulácia s ústavou by mala byť naozaj poslednou možnosťou, pretože nie ústava by sa mala prispôsobovať politikom, ale politici ústave či ústavným požiadavkám. Ak zakrátko parlamentní politici rozhodnú o predĺžení volebného obdobia komunálnym politikom, neexistuje pre občana žiadna záruka, že tak neskôr neurobia aj sami pre seba. Jednu z možných alternatív riešenia situácie ponúkajú na diskusiu právnici E. Csekes a O. Világi. Vyžaduje si takmer mravčiu prácu členov volebných komisií. Nie je jediná, inou alternatívou môže byť využitie jestvujúcich ustanovení zákona o možnostiach opakovania volieb. Zákon o komunálnych voľbách uvádza, že nové voľby sa uskutočnia v prípade, ak sa "z akýchkoľvek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona" alebo "Ústavný súd vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb".

Politické rozhodnutie je zreteľné. Môže však znamenať aj to, že teror väčšiny jednej bývalej štvorkoalície vystrieda teror väčšiny koalície novej. Ak nad občanmi zostane vládnuť diktát politických strán, potom sa budú meniť iba straníci, a nie spoločnosť. Raz "naši", raz "ich". JURAJ HRABKO