Nález Ústavného súdu SR konštatoval nesúlad jednotlivých ustanovení zákona č. 346/90 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov s Ústavou SR. Po vyhlásení nálezu sa však priskoro začalo hovoriť o nemožnosti vykonať voľby podľa v súčasnosti platného zákona obmedzeného nevykonateľnosťou tých ustanovení, ktoré boli dotknuté nálezom Ústavného súdu, ako aj o nutnosti preloženia termínu volieb. Cieľom našej úvahy je práve hľadať odpoveď na otázku, či možno vykonať komunálne voľby v riadnom termíne, t. j. 13. a 14. novembra tohto roku, alebo prvoradou úlohou novozvoleného parlamentu má byť zrušenie termínu volieb, zmena ústavy, ktorá predĺži mandáty členov samospráv, primátorov a starostov, a následne novelizácia platného zákona o voľbách do samosprávy spolu s vytýčením nového termínu volieb. Predtým, ako pristúpime k rozboru jednotlivých ustanovení nálezu, je potrebné zaoberať sa otázkou, aké následky tento nález nemôže vyvolať. Dotknuté ustanovenia zákona sú nevykonateľné dňom uverejnenia nálezu v Zbierke zákonov. Táto skutočnosť však neznamená, že práva a povinnosti pred týmto dňom uplatnené, sú nulitné, právne irelevantné. Skutočnosť, že Ústavný súd zrušil vykonateľnosť ustanovenia zákona o nutnosti kandidáta alebo starostu mať aspoň jeden rok trvalý pobyt v obci, v ktorej kandidoval, ešte neznamená, že bola týmto navrátená aj lehota na odovzdanie kandidačných listín. Zjednodušene - dňom vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov môže byť kandidátom aj osoba, ktorá má v obci trvalý pobyt kratší než jeden rok, ale keďže lehota na odovzdanie kandidačných listín už uplynula, svoje právo v týchto voľbách nemôže uplatniť. Neobstojí podľa nás tvrdenie, že úspešne by sa mohol niekto domáhať vyslovenia neplatnosti volieb len preto, že nemohol kandidovať pred vyhlásením nálezu. Ďalšou právnou otázkou je takzvaná národnostná doložka. Nálezom Ústavného súdu bol vyslovený nesúlad týchto ustanovení s ústavou, ale treba skúmať, či to znamená aj praktickú nemožnosť výkonu volieb, alebo iba modifikáciu posúdenia výsledkov volieb. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nálezom nie sú dotknuté odovzdané kandidačné listiny. Všetky politickými stranami už odovzdané kandidačné listiny sú spôsobilé podľa zákona na vykonanie volieb aj po uverejnení nálezu. Nálezom je dotknutý iba spôsob vyhodnotenia výsledkov volieb v tom rozsahu, že volebná komisia neprihliada na národnostné zloženie kandidátov, ktorí dostali najviac hlasov. Ďalšou dôležitou podmienkou úspešnosti volieb je skutočnosť, že na hlasovacích lístkoch jednotliví kandidáti nemôžu byť rozdelení ani odlíšení podľa ich národnostnej príslušnosti. Vzhľadom na to, že do volieb zostáva ešte skoro mesiac, sme presvedčení, že tento technický problém sa dá zabezpečiť napríklad aj vytlačením nových hlasovacích lístkov, ale v najhoršom prípade aj mechanickým zásahom do už vytlačených hlasovacích lístkov v približne päťstopäťdesiatich obciach. K tomuto výkladu nás núti aj tá skutočnosť, že $ 9 ods. 4 citovaného zákona, ktorý bol ako základný dotknutý nálezom, zaväzuje iba obce k rozdeleniu kandidátov podľa národnostného princípu, a nie politické strany. Je to dôležité preto, lebo obce pred doručením kandidačných listín sú oprávnené, bez toho, aby porušili zákon, zasahovať do kandidačných listín, a takto zabezpečiť, aby výkon volieb bol v súlade aj so stanoviskom Ústavného súdu. Politické strany by si mohli uvedomiť, že existuje aj možnosť vykonať voľby vo vyhlásenom termíne bez toho, aby boli ohrozené zásady právneho štátu. Samozrejme, ako každé politické rozhodnutie aj toto predpokladá určitú politickú odvahu, ale politika je predsa aj o tom.
Erika Csekes,
Oszkár Világi
(Obaja autori sú právnici)
