Je po voľbách, nikto nevyhral, ale s víťazmi akoby sa vrece pretrhlo. Pritom za jediného víťaza sa právom môže považovať iba opozícia, kde všetky štyri strany spolu disponujú vyše 50-percentnou podporou voličov. Víťazmi sa však cítia aj priatelia Le Pena a Žirinovského zo SNS, ktorí na svoju obohratú platňu s jediným nudným refrénom nachytali dostatočný počet voličov, a tak budú v parlamente. Nie sú nároční, nemajú žiadny pozitívny program a ani necítia povinnosť napraviť to, čo za predchádzajúce štyri roky pokazili. Sú ochotní podporiť každú vládu, ktorej jediným kritériom kvality bude neúčasť Maďarov. Kvalita ľudí vo vláde ani jej program nie sú pre nich podstatné. Závideniahodná zásadovosť! Víťazom sa cíti aj HZDS, napriek tomu, že mu tých premárnených 400 miliónov neprinieslo vysnívaných vyše 40 percent hlasov. Pán premiér by aj tak na celom svete nenašiel lepšieho herca, ako je on sám. Na obrazovke svojej obľúbenej STV, kde ho už diváci začali považovať za monoskop, si poplakal aj zaspieval. Len neviem, prečo vyčítal všetkým voličom, že nerozoznajú pravdu od lži, keď túto vlastnosť majú predovšetkým jeho voliči. Napokon, mali sa to od koho naučiť. Najväčším víťazom sa však prekvapujúco cíti SDĽ, ktorá sa správa, akoby nezískala 15, ale prinajmenšom 50 percent hlasov. Akú samostatnú ľavicovú politiku chce robiť, keď Slovensko je po uši zadlžené a niet peňazí ani na základné veci, ako sú lieky a vykurovanie bytov. Bude vyberať do kolobúkov? Mečiarova vláda nás zadlžuje naďalej, hoci je už po voľbách. Zrejme sa riadi heslom: Po nás potopa. Preto treba urýchlene konať. Pojmy ako ľavica a pravica už vo svete začínajú vychádzať z módy. To len na Slovensku nás stále niekto delí na dobrých a zlých Slovákov. Potrebujeme schopných a zodpovedných ľudí. To by malo byť jediné kritérium, a nie to, či je niekto Slovák, Čech či Maďar, alebo hoci aj Marťan. Štyri roky nás tu riadili len takí, čo sa tvárili, že ich rodokmeň siaha až po Svätopluka. A, žiaľ, zanechali po sebe chliev, ktorý treba urýchlene upratať. Domnievam sa, že Maďari tiež pomôžu, veď žijú s nami v tom chlieve.
JÚLIA PEŤKOVÁ, Trnava
