V Jarovniciach, Uzovských Pekľanoch i v Renčišove sa nielen malé deti boja každého dažďa a búrky. K psychickej traume sa v mnohých rodinách pridružuje existenčná. Rodiny, ktorým povodeň zničila domovy, bývajú v provizóriách - u príbuzných, v podnájmoch, slobodárňach, unimo bunkách, bez veľkých nádejí na to, že sa im podarí našetriť aspoň na byt. Ľudia, ktorí svojpomocne opravujú poškodené domy, sú nielen psychicky, ale i fyzicky a finančne na dne, zadlžení. Zo stresov vznikajú animozity a dvíha sa hladina nevôle, napr. voči Rómom, ktorí sú podľa mnohých objektom sústredenejšej humanitárnej pomoci a napriek tomu i v postihnutých obciach kradnú aj z domov a záhrad zasiahnutých rodín. Kvalite vzťahov medzi ľuďmi nepridáva ani spôsob, akým sa rozdeľovala finančná výpomoc. Výhrady sú voči oneskorovaniu úhrad škôd od štátu i z niektorých poisťovní. Občanom však kole oči aj nie vždy najspravodlivejší spôsob delenia pomoci od darcov, z fondov, ktoré vznikali bezprostredne po povodni. Kým cirkvi a charite sa darí deliť pomoc k spokojnosti občanov, odinakiaľ sa jej musia mnohí opakovane a neraz ponižujúco domáhať. Isteže, nikdy nebude toľko chleba, aby nasýtil všetky hladné ústa. Je však nemravné, ak po pomoci siahajú aj ľudia, ktorým júlová veľká voda takmer neublížila. Nehovoriac o tom, že boli prípady, kde o objeme pomoci rozhodovali predstavitelia politických subjektov. Bolo by aktuálne, keby sa občania, samospráva i nová štátna správa spolu s darcami pokúsili nájsť čo najspravodlivejšie a najtransparentnejšie spôsoby delenia pomoci len ľuďom, ktorým veľká voda skutočne ublížila. Možno by to šlo aj dodatočným emitovaním povodňových dlhopisov, ako to po povodniach na Morave riešila vláda V. Klausa. Tobôž, ak štát má prázdnu pokladnicu. Ľuďom poraneným tisícročnou vodou však treba bez znižovania ich ľudskej dôstojnosti naďalej pomáhať. Inak bude v povodí Svinky nebezpečne stúpať hladina nevraživosti a závisti. EVA BOMBOVÁ