V improvizovanej strižni v kasárňach 73. záchranného pluku Civilnej ochrany (CO) v Humennom dokončujú dokument, ktorý bude v histórii živelných pohrôm na Slovensku najdramatickejší. "Od prvých okamihov júlovej povodne, teda od 20. júla, ako sme začali záchranné práce, sme všetko fotografovali a nakrúcali. Naše zábery sme doplnili aj z iných zdrojov a dokument bude k dispozícii aj iným plukom CO v SR," povedal hovorca pluku z Humenného podplukovník Peter Babej. Vojaci prišli do najpostihnutejších obcí hneď v prvých hodinách po povodni. "Náš pobyt pri Svinke sa skončil až 25. septembra, keď odišla posledná skupina, ktorá vyhľadávala nezvestné osoby. Samozrejme, už nás nebolo toľko ako počas prvých fáz záchranných a likvidačných prác, keď nás tam bolo vyše 250 i s 57 kusmi rôznej techniky," hovorí pplk. P. Babej. Vojaci zabezpečovali značný rozsah prác - od záchrany ohrozených a pátrania po nezvestných, transport ohrozených rodín, dovoz lekárov či liekov k pacientom v odrezaných obciach cez zásobovanie pitnou vodou a potravinami, poskytovanie stravy z vojenských kuchýň, sprietočňovanie koryta rieky, odstraňovanie naplavenín, čistenie studní, domov až po demolačné práce. "Bol to najväčší zásah v histórii nášho pluku a po ňom nám pribudli veľké skúsenosti. V ťažkej skúške ľudia nezlyhali. Vojaci ešte nemali ukončený základný výcvik, pretože tretina mala nástupný termín 1. júla a nestihli ani vojenskú prísahu. Ľudia však prišli ochotne z dovoleniek a vojaci, ktorí ostali v Humennom, sa i sami žiadali do postihnutých obcí." Po týždňoch strávených na brehoch Svinky sú teraz chlapci z Humenného konečne komplet. Povodeň sa však pre nich neskončila. Záchranárska technika dostala v extrémnych situáciách poriadne zabrať. Chýbajú súčiastky a vhod by prišlo aj doplnenie záchranárskeho výstroja, zišli by sa ručné svietidlá, opasky, karabínky. Potešil by aj terénny landrower, ktorý v lete obstál všade, ale bol k dispozícii len jediný.