Po voľbách ma prenasleduje iba jediné - aby sme šancu, ktorú nám dali ich výsledky, nepremrhali. Aj v minulosti sme veľa dobrých príležitostí stratili pre našu neschopnosť dohodnúť sa na jednotnom postupe, nezaťaženom našimi vzájomnými rozpormi. Je to v našej holubičej povahe, že keď sa nám niečo javí ako bezproblémové, musíme si problémy vyrobiť. Obdivujem niektorých politikov, ako môžu byť takí nezodpovední, že sa zahrávajú s dôverou občanov v čase, keď majú v praxi splniť to, čo pred voľbami sľúbili. Namiesto toho píšu katastrofické scenáre a vyťahujú maďarskú kartu, ako to robila aj doterajšia vládna moc. Politici SDĽ by si mali uvedomiť, že práve v týchto dňoch ide o oveľa viac než iba o akademické debaty, v ktorých sa niektorí lídri SDĽ radi vyžívajú.
ONDREJ ŽÚDEL, Rožňava
Patrila som medzi ľudí, ktorým sa nechcelo ísť voliť. Nie z ľahostajnosti, ale z vyčerpania. Priznám sa, nebyť vášho autobusu SME, ktorý bol aj na námestí v Topoľčanoch, veru by som sa voliť nevybrala. Napokon som volila SDK - pánov Kukana, Černáka, Pittnera, Budaja. Zdajú sa mi takí rozvážni a vyrovnaní. Prežila som si svoje a viem, že najbližších päť-desať rokov ma čaká bieda, zrejme ešte väčšia ako doteraz, ale pokiaľ títo ľudia ukážu snahu, vydržia spolu, dohodnú sa (nebudú sa škriepiť a len hrabať a hrabať) a budú robiť, tak budem spokojná. Máme priateľov v Belgicku. Chystajú sa k nám. Slovensko som im ospievala, poslala farebnú knihu, rôzne propagačné materiály - tešia sa. Len mi písali, že počkajú, ako dopadnú voľby, lebo majú obavy. Mala som im napísať, že sa nemusia báť, keď som sa bála ja sama?
HANA BARTOVÁ, Prašice