Najnovšia mediálna hviezda Robert Fico neprestáva sledovať cestu, ktorú nastúpil po voľbách. Správa sa, akoby tie voľby vyhral s náskokom minimálne 20 percent. Chýba základná úcta k partnerom, uvedomenie si vlastného miesta v budúcej koalícii. Činnosť SDĽ sa nedá nazvať azda inak ako vydieranie. Je navyše okorenená tou istou porciou demagógie, akú sme poznali v časoch HZDS, aj maďarskou kartou na úrovni SNS. Ficovi vraj prekážajú požiadavky SMK - Benešove dekréty, Gabčíkovo a podobné nezmysly. Nikto však nepovie to podstatné - SMK svoje požiadavky v parlamente nemôže presadiť, aj keby sa náhodou neskôr vyskytli, pretože stále má iba svoje percentá. Počet týchto percent sa predsa vstupom do vlády nezvýši. Každá strana môže presadiť len to, čo podporí 51 percent poslancov. Tak čoho sa pán Fico bojí? Jemu ide od začiatku o niečo iné - o počet kresiel, ktoré získa pre svojich kamarátov z SDĽ. A tento počet kresiel by sa mohol vstupom MK do vlády zmenšiť, musel by sa s nimi deliť. On sa však deliť nechce. Chce zo situácie vyťažiť čo najviac teplých miest pre SDĽ. Pekne to nechtiac vystihol v prejave na zasadnutí výboru, keď sa vyjadril, že bude robiť to, čo je najvýhodnejšie pre SDĽ. Človek by si myslel, že SĽOP (samostatná ľavicová opozičná politika) bude v prospech Slovenska, nie jednej strany. Ako je už u tejto strany zvykom, mýlili sme sa. Odpor proti lustračnému zákonu je už iba čerešničkou na šľahačke. Bývalí komunisti sa boja, že ak by spomedzi seba vyradili bývalých eštébákov, nepostavili by dodatočný počet poslancov do parlamentu. Nebola by to škoda. JOZEF MAČO,
Šarišské Michaľany
