Náš občan musí na nákup základných potravín pracovať dlhšie ako ľudia v okolitých štátoch

Vládna koalícia zaslepuje oči občanov makroekonomickými výsledkami a rastom HDP. Podobné ohlupovanie zažil občan i za vlády boľševikov. Žiaľ, slovenský občan len na nákup základných potravín musí odpracovať takmer dvojnásobok pracovného času ako v okolitý

ch postkomunistických štátoch. A to v relácii priemernej mzdy, nehovoriac o dôchodcoch a podpriemerných mzdách. Ani sľubovaná hranica nezamestnanosti neklesla, ale udržuje sa pri hranici takmer 14 percent. Deklarovaná úspešnosť slovenského priemyslu pánom ministrom hospodárstva i poplatnými privatizátormi je v oblasti strojárskeho priemyslu skôr dogmou než pravdou. Prezident DMD Holdingu, a. s. Trenčín, pri zriadení tejto inštitúcie sľuboval do dvoch rokov rast produkcie tohoto odvetvia o dvojnásobok. Úlohou tejto inštitúcie bola a je koordinácia rozvoja strojárskych a zbrojárskych podnikov a ich reštrukturalizácia. Viac ako štyri roky pôsobenia tejto inštitúcie spôsobili, že uvedený rezort upadol skôr do dvojnásobnej ekonomickej biedy. Vyčerpali sa stovky miliónov na založenie a prevádzkovanie tejto inštitúcie, nehovoriac o miliardách do reštrukturalizácie podnikov. Odčerpané financie daňových poplatníkov priniesli to, že niekoľko verných a pravoverných dostalo honosne platené funkcie a slušne naplnilo svoje vrecká. Nie je tajomstvom, že v uvedených funkciách sedia prevažne nekomunistické kádre - bývalé kádrové rezervy - všeodborníci. Paradoxom i obrazom reality je ekonomický stav ZTS TEES, a. s. Martin. Minister hospodárstva vyhlasuje, že sa nič nestalo a práce pre zamestnancov uvedeného podniku je dosť a všetci nastúpili opäť do práce. Je to realita, alebo klamstvo? To posúdia iba zamestnanci uvedeného podniku. Onen pán minister doviedol istý podnik na dno s patričnou zadlženosťou voči štátu, poisťovniam i ostatným veriteľom v stovkách miliónov. Nič sa nestalo, iba sa podnik dostal do konkurzu a výhodne privatizoval bez uvedených dlhov. Avizované plné obrátky strojárskeho priemyslu zostali skôr spiatočkou ako deklarovanou dynamikou jeho rozvoja a produkcie. Sám pán minister vie, že bez zahraničného kapitálu, nezištných a kvalitných technikov, manažérov, vývojárov a výskumníkov spiatočka zostane opäť zaradená. Na uvedené futurologické sny už chýba iba víťazstvo istého hnutia vo voľbách. Žiaľ, i prognózovanie musí dôsledne analyzovať všetky faktory úspešného rozvoja priemyslu. Uveria ešte týmto sľubom zamestnanci neplatbyschopných podnikov? Alebo rozhodnú ich uplakané oči i pri volebných urnách?