Pre dopravu v Pekingu je príznačný mimoriadny chaos. Pravidlá cestnej premávky v pravom zmysle slova tu neexistujú. Spoločným znakom všetkých vodičov je trúbenie. Trúbi sa stále, pri predbiehaní áut, cyklistov, rikšiarov. Často je to jediné upozornenie pre chodcov, ktorí prechádzajú cez križovatky či štvorprúdové cesty plne rútiacich sa áut. Napriek tomu k nehodám dochádza málokedy. Kuriozitou sú najmä kolízie cyklistov so zahraničnými návštevníkmi, ktorí nie sú zvyknutí na chaotickú situáciu.
Bicykle, ktorých je v Pekingu 8 miliónov, zostávajú naspoľahlivejším dopravným prostriedkom. Konkurenciu však začínajú nachádzať v autách. Obraz Pekingu, kde na cestách dominovali cyklisti, je minulosťou. Podľa prieskumov každý tretí Pekinčan si chce kúpiť auto. Bicykle, najmä medzi mladými ľuďmi, jednoducho stratili niekdajší lesk a vlastníctvo auta sa považuje za prepych. Je paradoxné, že mnohí Pekinčania žijúci vo veľmi skromných podmienkach vlastnia auto. V súčasnosti je v Pekingu 1,3 milióna áut, z toho 400 tisíc v osobnom vlastníctve. Väčšinu z nich vlastnia štátne podniky a súkromné firmy.
Medzi najlacnejšie značky patrí Šanghaj Santana, ktorá stojí 7 tisícdolárov. Len na ilustráciu, priemerný zárobok Pekinčana je 200 dolárov. Na cestách je však možné vidieť aj luxusné modely, napríklad Ferrari stojí 200 tisíc dolárov. V dôsledku nárastu počtu áut sa na cestách často vytvárajú dopravné zápchy. Keďže autobusy a trolejbusy sú takmer vždy preplnené, najpohodlnejším prepravným prostriedkom sú taxíky. V Pekingu je 70 tisíc taxikárov, ktorí sú veľmi srdeční a priateľskí. Navyše cena za prepravu je neobyčajne nízka - za 7 kilometrov sa platí 1,2 dolára. Hoci dopravná situácia v Pekingu je v maximálnej miere neorganizovaná, je priam zázrak, že funguje vcelku uspokojivo.
MARTIN MÓZER, Peking
(Autor je stálym spolupracovníkom SME)
