Hrozby pôsobia, iba keď sú myslené vážne. Až bezprostredné riziko vojenského útoku núti Miloševiča prečítať si rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN. Súčasne ale až naštartované vojenské lietadlá nútia medzinárodné spoločenstvo rozmýšľať o tom, čo by prišlo (alebo čo príde) po bombardovaní.

Medzinárodné spoločenstvo síce našlo spoločnú reč v tom, čo nemožno tolerovať (odmieta považovať za vnútornú záležitosť Juhoslávie, že sa z tankov strieľa na domy, v ktorých bývajú ľudia), ale až tesne pred útokom si Európa uvedomila, že si vôbec nepoložila otázku, čo Kosovu a Juhoslávii chce ponúknuť na výmenu za to, že sa nebudeme musieť v televízii pozerať na ľudské utrpenie.

To, čo sa Európa rozhodla vynútiť silou, je rokovanie namiesto streľby. Lenže tá streľba má svoju logiku: Srbi vo vlasteneckom zápale likvidujú separatistov, bránia celistvosť rodnej hrudy. Albánci bránia svoje ženy a deti pred zločinmi po zuby ozbrojených srbských vojakov a policajtov. Európe je bližšia logika tých slabších, ktorým hrozí, že v nadchádzajúcej zime budú po tisíckach hynúť v lesoch, alebo sa im podarí prekonať hranice a budú odkázaní na našu pomoc (ubytovanie, stravu, pracovné príležitosti). Problém je v tom, že leteckým úderom je možné odstrániť iba dôsledky kosovskej tragédie, nie jej príčinu. Tú príčinu si Srbi a dnes už aj Albánci nosia v hlavách a je ňou rakovina nacionalizmu. Západná Európa je konfrontovaná s čímsi, od čoho za posledné polstoročie odvykla - s tým, že človek v druhom človeku nevidí rovnocennú bytosť, ale príslušníka menejcenného či nenávideného etnika.

Zrejme nie je problém bez veľkých strát zlikvidovať vojenskú infraštruktúru Miloševičovej Juhoslávie. Problém je vnútiť Srbom a Albáncom víziu sveta, v ktorom sa ľudia rešpektujú bez ohľadu na to, akou hovoria rečou, aké vyznávajú náboženstvo. Môže sa to podariť pri okrúhlych stoloch, za ktorými budú rokovať nacionalisti?

Európa sa doteraz neodvážila nahlas pripomenúť, že nemecký fašizmus bol porazený až vtedy, keď svet za cenu obrovských obetí pripravil Nemcov o Hitlera. Nehovorí sa o paralele medzi víziami tretej ríše a veľkého Srbska. Problém Kosova už nie je malý, ale stále nepáli nezúčastnených natoľko, aby medzinárodné spoločenstvo Srbov porazilo v regulárnej vojne a potom im ponúklo Marshallov plán.

IVAN HOFFMAN, Praha

(Autor je komentátorom ČRo 1)