Zmena 85 rokov starých zákonov o udeľovaní štátneho občianstva pre prisťahovalcov ešte nebola v Nemecku tak na dosah ruky ako po stredajších koaličných rokovaniach medzi sociálnymi demokratmi (SPD) a Spoločenstvom 90/Zelení. Dohoda budúcich koaličných strán o zjednodušení pravidiel platných ešte z čias cisárstva je veľmi dôležitá pre viac ako 7 miliónov cudzincov žijúcich v Nemecku, ktorí sa desiatky rokov snažia o integráciu do spoločnosti.
To, čo sa sociálnym demokratom nedarilo presadiť ako opozičnej strane, chcú teraz v spolupráci so Zelenými zrealizovať v novej nemeckej vláde. Ich posledný pokus o presadenie dvojitého občianstva pre deti cudzincov v prípade, že sa aspoň jeden z rodičov narodil v Nemecku, stroskotal v marci na jednote vtedajšej koalície CDU/CSU a FDP. Liberáli (FDP) mali síce zmenu pravidiel na udeľovanie nemeckého občianstva vo svojom volebnom programe a mnohí z poslancov aj otvorene vyjadrili sympatie iniciatíve SPD. Niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami však FDP musela dať prednosť koaličnej disciplíne a návrh odmietla. Za uplynulé štvorročné volebné obdobie sa tak novelizácia zákonov zavrhla spolu osemkrát.
Vláda Helmuta Kohla, ktorá sa musela vyrovnávať s obrovskou finančnou záťažou spôsobenou utečencami z krajín bývalej Juhoslávie v atmosfére, v ktorej sa príčiny rekordnej nezamestnanosti hľadali aj v príleve lacných pracovných síl, pričom negatívny vzťah k cudzincom sprevádzali aj vražedné rasové útoky, odmietala "urobiť z Nemecka prisťahovaleckú krajinu". Opozícia márne poukazovala na jej diskriminačný prístup. Kým cudzinci žijúci roky v Nemecku mohli nemecký pas získať len veľmi ťažko, prisťahovalci nemeckého pôvodu z krajín bývalého ZSSR, z Poľska a Rumunska vlastnili takmer automaticky dva pasy, aj keď žili dlhý čas mimo SRN. Najviac diskriminovaní sa cítili Turci, ktorí v Nemecku tvoria najväčšiu - dvojmiliónovú - skupinu prisťahovalcov. Mnohí z nich sú už treťou generáciou žijúcou v krajine, napriek tomu z nich získalo nemecké občianstvo len niekoľko desiatok tisíc.
Sociálni demokrati a Zelení sa dohodli, že cudzinci budú môcť získať občianstvo už po ôsmich rokoch pobytu v krajine, deti a mládež dokonca po piatich rokoch. Podľa doteraz platných zákonov z roku 1913 sa o udeľovaní občianstva začalo uvažovať až po 15 rokoch pobytu v krajine. A deti cudzincov, ktorých jeden rodič sa už narodil v Nemecku, dostanú prvýkrát v nemeckej histórii pas okamžite. Tolerovať sa tak bude aj dvojité štátne občianstvo. Červeno-zelená koalícia sa dohodla na významnej zmene. "Je to jasný signál integrácii," komentovala rozhodnutie koaličných partnerov Kerstin Müllerová (Zelení). "Vláda uzná, že Nemecko je krajinou prisťahovalcov," dodala.
MIRIAM MRÍZOVÁ