Nobelova cenu za mier za rok 1998 putuje do Severného Írska a jej nositeľmi sa stávajú John Hume a David Trimble, dvaja významní protagonisti mierového procesu v Ulsteri. Prvé reakcie sa zhodli na tom, že mierová dohoda, podpísaná tohto roku na Veľký piatok na belfastskom zámku Stormont, je predovšetkým ovocím tridsaťročnej neúnavnej práce prvého z nich - Johna Huma. Vodca malej, katolíckej Sociálnodemokratickej strany práce aj v tých najťažších obdobiach, ktorými prechádzal mierový proces, ani na chvíľu nepoľavil zo svojich pozícií. V roku 1988 nadviazal prvé kontakty s Gerrym Adamsom, hlavným politickým vodcom katolíckych republikánov a snažil sa ho presvedčiť, že problém Severného Írska nespočíva v prítomnosti Britov, ale vo vnútornom rozdelení obyvateľov provincie a v sektárskom násilí. Presadzoval pritom zásadu, že čím viac strán sa bude podieľať na mierovom procese, tým budú jeho výsledky stabilnejšie. Aj jeho zásluhou sa napokon podarilo prelomiť bariéry a pozvať k rokovaciemu stolu aj Adamsovu Sinn Fein a prostredníctvom nej aj Írsku republikánsku armádu (IRA).
Nominácia Davida Trimbla sa môže popri Humovej "nepoškvrnenej" minulosti zdať prekvapivá. Vodca vplyvnej Ulsterskej unionistickej strany (UUP) bol totiž až donedávna zarytým odporcom akýchkoľvek rokovaní s republikánmi. Do čela UUP sa dostal najmä vďaka radikálnym vystúpeniam počas pochodov oranžistov začiatkom 90. rokov. Trimble bol aj počas mierových rokovaní azda najtvrdším orieškom pre amerického sprostredkovateľa Johna Mitchella. V momente, keď napokon súhlasil s dohodou, vzal však na seba aj obrovské riziko, najmä pre vnútorný odpor v UUP, v ktorej hrozil rozkol. Počas kampane v nadchádzajúcom referende a voľbách do severoírskeho parlamentu dokázal presvedčiť veľké množstvo protestantských voličov, aby sa postavili na stranu dohôd, čo mu napokon vynieslo premiérske kreslo v ulsterských autonómnych orgánoch. Včerajšia radostná správa z Oslo ho zastihla na prednáškovom turné v USA, kde sa snaží získavať investorov pre Severné Írsko.
Do severoírskeho mierového procesu bolo síce zainteresované množstvo ľudí, aj tak však v konečnej nominácii akosi absentuje meno Gerryho Adamsa. Je pravda, že bol priamo spojený s IRA a jej teroristickými aktivitami, ak boli však odpustené niektoré hriechy z minulosti Trimblovi, mohli byť vymazané aj Adamsovi. Ten však v reakcii na udelenie cien uviedol, že "nie je sklamaný", že je rád, že cenu dostal Hume a dúfa, že Trimble si uvedomí "zodpovednosť", ktorá z nej vyplýva. Aj keď by to nepridalo na prestíži samotnej Nobelovej ceny, podobný krok by zaiste prispel k pokoju v Severnom Írsku, ktorého príkladom sa chce inšpirovať aj baskická ETA. Už v minulosti dostal predsa to isté ocenenie aj iný "bývalý terorista", Jásir Arafat. V roku 1976 získala Nobelovu cenu mieru skupina belfastských žien, známa pod názvom Peace People - Ľudia mieru, ktorej ženy vyšli do ulíc na protest proti nezmyselnému násiliu. Nobelova cena sa teda po 28 rokoch opäť vracia do Severného Írska. Vráti sa spolu s ňou aj skutočný mier?
(jk)
