uje o tom, že post predsedu NR SR by mala obsadiť SDĽ, teda zrejme J. Migaš, hoci nie je vylúčené, že na zjazde SDĽ vo Zvolene na budúci víkend môže dôjsť k zmene na najvyššom poste strany a predsedom parlamentu by sa potom stal niekto iný. Názor HZDS, že mu patrí post predsedu NR SR, budúce vládne strany odmietajú ako nereálny. Strany všeobecne presadzujú, aby sa obsadenie postov podpredsedov NR SR a predsedov výborov udialo podľa pomerného princípu, rovnaký názor prevláda aj v otázke konštituovania vedúcich orgánov Najvyššieho kontrolného úradu, Fondu národného majetku, kde by HZDS alebo SNS mali získať aspoň jedno podpredsednícke kreslo. Rovnako sa nepochybuje o tom, že vo výbore NR SR na kontrolu tajných služieb budú mať tieto dve strany pomerné zastúpenie (paradoxom by bolo, ak by sa napríklad niekto z HZDS vzdal svojho poslaneckého mandátu a HZDS by určilo za jeho náhradníka I. Lexu a malo by ambície nominovať ho aj do tohto výboru).
Otázna je situácia prezidenta - strany sa doteraz záväzne nedohodli, či budú ešte raz voliť prezidenta v NR SR a prijmú ústavný zákon o jeho voľbe občanmi, či bude v takomto prípade zvolený prezident na skrátené alebo celé obdobie, alebo či bude zvolený prezident priamo občanmi už teraz (termín "teraz" fakticky znamená niekedy na jar budúceho roku). Pôvodne sa všetky strany vyslovovali za priamu voľbu občanmi, napokon kvôli tomuto aktu sa konali dve petičné akcie, obe boli súčasnou vládou zmarené. Od tohto zámeru sa však postupne odkláňajú SOP a SDĽ. SDK a SMK naďalej presadzujú priamu voľbu občanmi, tento variant podporuje aj SNS.
Ostatné posty vo vláde sú v štádiu rokovaní a viac či menej oficiálnych vyhlásení, preto ich nasledujúci text len sumarizuje bez nároku na absolútnu pravdivosť (napokon, všetky posty sú aj tak len dočasné, do najbližších volieb). Verejne svoj záujem o post ministra zahraničných vecí deklarovali E. Kukan (SDK), P. Weiss (SDĽ) a P. Hamžík (SOP). V hre však pre jedného pozostalého zostáva post podpredsedu vlády (alebo iba ministra?) pre integráciu do EÚ. Viac-menej sa nepochybuje o tom, že ministrom vnútra by mal byť L. Pittner (SDK), účasť vo vláde by mala mať istú B. Schmögnerová (ako podpredsedníčka pre ekonomiku) a P. Weiss (obaja SDĽ). Nadmerný dopyt môže byť po poste ministra obrany, kde pôvodne kandidoval J. Čarnogurský (KDH, nominovaný SDK), objavujú sa však aj mená P. Kanisa a J. Tuchyňu (obaja SDĽ), v súvislosti s ministerstvom hospodárstva sa spomínajú mena P. Magvašiho (SDĽ) a Ľ. Černáka (SDK), ako kandidáti na ministra financií sa síce objavili mená G. Palacku (SDK) a F. Petráka (SOP), pôjde však zrejme o najhorúcejší post vlády, kde sa nečaká vysoký pretlak kandidátov. Ministerstvo zdravotníctva asi pripadne SDK - obaja spomínaní kandidáti pochádzajú z jej radov (R. Kováč a T. Šagát). Rezort školstva po E. Slavkovskej by mal vraj dostať M. Ftáčnik (SDĽ), na kultúru je tiež viacero kandidátov, rovnako aj na rezort dopravy (A. Egyed - SDĽ alebo J. Volf - SDK). SMK má záujem o post podpredsedu vlády (zrejme pre národnosti alebo ľudské práva) a jeden hospodársky rezort (možno pôdohospodárstvo, ak ustúpi SDĽ). Kandidátom na miesto riaditeľa SIS je jej bývalý šéf V. Mitro, generálny prokurátor sa vraj ešte stále hľadá. (rk)
