Vo veku 91 rokov nedávno zomrel v Miláne slávny taliansky umelec Bruno Munari. Našej kultúrnej verejnosti sa predstavil na výstave s názvom Inštalácie v Galérii Jána Koniarka v Trnave, ktorá vznikla v spolupráci s Galériou Klatovy-Klenová a UXA Studio d`Arte Contenporanea v Novare na jar tohto roku. Žiaľ, práve prvá a jediná výstava na Slovensku bola i poslednou výstavou za života tohto jedinečného výtvarníka. Bruno Munari začal vystavovať na konci dvadsiatych rokov spolu s predstaviteľmi druhej vlny talianskeho futurizmu, vedenej Marinettim. Pretože spochybňoval ich nadšenie pre pokrok a nutnosť návratu k závesnému obrazu, vydal sa neskôr vlastnou cestou k svetelno-kinetickému umeniu, ale i umeniu inštalácie. Podľa kunsthistoričky Miroslavy Hájkovej, ktorá uviedla spomínanú výstavu v Trnave, u Munariho priestor a pohyb nadobúda nové hodnoty, "prestáva byť reprezentáciou, ale stáva sa reálnym zážitkom". Pre Munariho dielo je charakteristický proces hľadania a objavovania. Pohybuje sa od "renesančného" experimentovania (používanie polarizovaného svetla) a humoru (cestovné sochy, ktoré sa dajú kdekoľvek rozložiť) k budhistickej meditatívnosti (kinetická Fontána pre päť kvapiek). Kontakt s Munariho dielom je zážitkom, hrou, pri ktorej sa pasívny návštevník galérie mení na "užívateľa" (fruitore) umenia. Okrem vizuálneho zážitku pridáva i hmat a sluch, ale i nehmotný doplnok jeho pohyblivých priestorových kompozícií - tieň. Slobodné a skutočné kladenie si otázok bez snahy zapáčiť sa umeleckému trhu urobili z Munariho jednu z najzaujímavejších postáv umenia dvadsiateho storočia.
VIERA KURACINOVÁ
(Autorka je kunsthistoričkou)
