kultúrnej noci, veľkolepého sviatku umenia, ktorého sa zúčastňujú celé rodiny. Mestská radnica v spolupráci s Galériou mesta Bratislavy, Mestským múzeom, BIS, Bibianou, Dizajn centrom a ďalšími inštitúciami prakticky tri roky pracovala na tom, aby sa do Frederiksbergu, samostatného mesta v rámci Kodane, ale i ďalších oblastí, vyviezla bratislavská história, výtvarné umenie, ukážky remesiel, hudba, pantomíma... Oproti podobnej akcii, ktorá sa minulý rok konala v Jeruzaleme, boli dánske bratislavské dni oveľa komornejšie. Slávnostná delegácia prišla len na začiatok, ťažko si dnes dovoliť luxus zostať v zahraničí po celý čas. Bez nároku na honorár prišiel Kodančanom zahrať slovenský husľový virtuóz Peter Michalica. Okrem toho, že strhol publikum ukážkou svetovej, ale i slovenskej husľovej tvorby a hry, pomohol Slovensko spropagovať aj cez víno. Práve on totiž poradil, aby sa na otváraciu recepciu priviezlo skvelé víno z Tibavy, keďže bratislavské Vinárske závody nemali záujem prezentovať sa. Výborne sa hodilo k syrovým korbáčikom - hlavnému chodu, ktorý obstál aj v krajine náročných syrárskych konzumentov. Dobročinný zájazd sa však pánu Michalicovi takmer parádne predražil, keď po prílete prišiel na letisku skoro o husle. Stačila chvíľka nepozornosti a snaživý portier ich už nakladal do taxíka inej skupinke. Našťastie sa na poslednú chvíľu dostali do správnych rúk a aj vďaka príhode potom pán Michalica porozprával o husliach, a najmä o slákoch, veľa zaujímavého. Nepodvolil sa len želaniu poslancov bratislavského mestského zastupiteľstva, ktorí si na recepcii i zaspievali, aby im k tomu húdol na husličky. Slovenskú hudobnú exotiku na otváracom ceremoniáli predviedol Dodo Šošoka. Kvôli vystúpeniu si do Dánska priniesol až sedemedsiatkilovú batožinu svojráznych bicích nástrojov inšpirovaných ľudovými remeslami. Mnohé z nástrojov bral priamo z vitrín výstavy remesiel a úžitkového umenia, inštalovanej v Malej radnici, kde sa otvárací akt udial a jeho šamanské vdychovanie zvuku prekvapujúcim predmetom majúcim predobraz vo veciach určených na pracovanie malo veľký ohlas. Svojrázne hudobné nástroje pre Šošoku vyrába slovenský výtvarník Tibor Uhrín. Slovenský džezman priznal, že ho zmiatol názov Malá radnica, predstavoval si komornú sálu, a preto i program koncipoval komornejšie a bol trochu zaskočený, keď zistil, že v skutočnosti ide o obrovskú modernú sálu. Šošokov entuziazmus a obrovské nasadenie ju však bez problémov zaplnil. O uvítací ceremoniál bol veľký záujem, a to napriek tomu, že v ten deň mal tvrdú konkurenciu - v Kodani hosťoval Deep Purple. Okrem výstavy detských ilustrácií ocenených BIB, koláží Alberta Marenčina, expozícií venovaných bratislavskej histórii i súčasnosti a drotárstvu bol veľký záujem najmä o výstavu Dialógy, ktorá predviedla ukážky úžitkového umenia a remesiel, ktoré majú v Dánsku veľkú tradíciu. Sklo, drevo, vlákno, kov sa prezentovali ako historickými ukážkami, tak súčasnými exponátmi. Celkovo 148 prác od tridsiatich šiestich autorov plus tridsaťštyri historických exponátov predstavilo vývoj i smerovanie nášho úžitkového umenia i dizajnu. Už spomínané "oživovanie" exponátov Šošokom im iba dodalo na atraktívnosti. A ako bol s Dňami Bratislavy v Kodani spokojný primátor mesta Peter Kresánek? "Už počas otváracieho ceremoniálu, ktorého som sa osobne zúčastnil, som mal pocit, že výstavy, ktoré sme do Kodane priniesli, zaujmú širokú dánsku verejnosť a nielen našich krajanov, ako to bolo do značnej miery v Jeruzaleme. Okrem dospelých návštevníkov ma osobitne zaujal vysoký počet detí a škôl na podujatiach. Veľmi príjemne ma tiež prekvapilo, že tí, ktorí si sem našli cestu, boli obdivuhodne informovaní o našom umení a jeho predstaviteľoch, napríklad Júlii Kunovskej, autorke scenára výstavy slovenského úžitkového umenia a umeleckých remesiel Dialógy. Podobný postreh som mal z reprezentačnej výstavy slovenského umeleckého plagátu. Myslím si, že takúto komplexnú výstavu slovenského plagátu sme na Slovensku ešte nemali možnosť vidieť. Termín konania festivalu bezprostredne po parlamentných voľbách na Slovensku navyše zvýšil v Dánsku všeobecný záujem o našu krajinu a jej ďalší vývoj. Sám som sa ocitol v úlohe lingvistu, ktorý vysvetľuje, ako sa správne číta meno lídra SDK Mikuláša Dzurindu. Sympatie, ktoré nám Dáni na základe výsledku volieb prejavovali, boli veľmi úprimné a prehliadka našej kultúry ich ešte zvýraznila. Potvrdilo sa, čo sme čakali. Kodaň - európske hlavné mesto kultúry 1997 - je kultúrnou metropolou tejto časti Európy a presadiť sa tam, je nesmierne náročné, ale o to dôležitejšie. Dni Bratislavy v Kodani urobili prvý krôčik, k definitívnemu usadeniu sa v povedomí Dánov budeme musieť podobné akcie opakovať častejšie." BARBORA DVOŘÁKOVÁ