The Aloof: Seeking Pleasure * Priaznivci tvorby Massive Attack či Underworld si pomaly môžu zvykať na nové meno. Práve k týmto dvom skupinám sa zvyčajne prirovnáva britská formácia The Aloof produkujúca ojedinelý prienik rockového soundu s magickými podkladmi zabiehajúcimi do štýlov dub, techno či dokonca ska. Spevák a klávesista Ricky Barrow, ďalší hráč na klávesové nástroje Dean Thatcher a multiinštrumentalista Gary Burns, obsluhujúci park gitár, klávesov i bicích, dokážu nad takmer tradičnou rytmikou rozprestrieť priam vangelisovské plochy atmosfér. Napriek všetkému, ich žánrovo široká syntéza nie je žiadnou nepríjemnou syntetikou. Za všetkých desať kompozícií nového projektu o tom svedčí jedna z najvýnimočnejších - What I Miss The Most.
Can`t Hardly Wait - soundtrack * Romantická komédia režisérskej i scenáristickej dvojice Harry Elfont a Deborah Kaplanová, s Ethanom Embrym a Jennifer Love Hewittovou v hlavných úlohách, sa zatiaľ do slovenských kín nechystá. Usudzujúc podľa hudobnej zložky však zrejme bude typickou teenagerskou záležitosťou - na prvý pohľad možno dramaturgicky neujasnenou, ale podávajúcou typický obraz dnešnej štýlovej symbiózy. Pokojne si vedľa seba hovie rocková avantgarda, čierny hip-hop, vášnivý soul i strhujúce funky. Bok po boku sa zišli Third Eye Blind, Smash Mouth, Busta Rhymes (s remixom zaujímavo využívajúcim samplové podhubie z televízneho seriálu Knight Rider), Parliament, Run D.M.C. či Matthew Sweet a finále Paradise City je z dielne Guns n` Roses.
Phil Collins: Hits * Britská legenda sa ohliadla do rokov 1981-1996 a niet čo dodávať. Do šestnástich políčok hitovej bonboniéry vložila baladické i dychovou sekciou vypaľovacie lahôdky: Another Day in Paradise, Against All Odds, One More Night, A Groovy Kind of Love, In the Air Tonight, Easy Lover, Two Hearts, Sussudio... Z repertoáru Cindy Lauperovej v roku 1986 si Collins požičal opus True Colors a zrodil sa aj nový singel. Keďže býva zvykom vypĺňať podobnými spomienkami čakanie pred vydaním radového albumu, asi sa už treba tešiť na ďalší.
Chris Isaak: Speak of the Devil * Prenesme sa do kancelárie súkromného detektíva zaľúbeného do starožitností a čiernobielych filmov, s výhľadom na zaprášenú cestu, po ktorej v limuzínových veteránoch prichádzajú majetní klienti, a kdesi v diaľke vidno púštne slnko blížiace sa k obzoru. Do toho melancholicky znie číre countrybilly a zastretý hlas evokuje prednes Roya Orbisona. Nebude to nikto iný ako Chris Isaak - kalifornský štyridsiatnik s vizážou Jamesa Deana, niekdajší model v amerických módnych časopisoch vizuálne známy aj z niekoľkých epizódnych filmových postáv. Majster nálad plačlivého smútku rozorvanej duše i oslobodzujúco žiarivého retro rocku, ktorý už v minulosti zachutil aj režisérovi Davidovi Lynchovi. Skladbu Super Magic 2000, záverečnú zo štrnástich noviniek, by si tentoraz do svojho filmu určite vybral Quentin Tarantino.
(dík)
