Cepka, ateliér kovu a šperku na VŠVU v Bratislave vznikol len v roku 1991," priblížil postavenie šperkárstva Karol Weisslechner. Spolu s ďalšími tromi slovenskými a dvoma českými kolegami sa zúčastňuje na výtvarnom sympóziu v liečebni Helios na Štrbskom Plese. Akciová spoločnosť Kúpele Štrbské Pleso ho zorganizovala s cieľom nadviazať na tradície slovenského výtvarného umenia a v snahe priblížiť ho verejnosti už v samotnom procese tvorby. Šestica šperkárov pobudne na Štrbskom Plese do 23. októbra, keď verejnosti predstaví výsledky svojej dvojtýždňovej práce. Výstava umeleckého šperku potom v liečebni Helios potrvá do 15. novembra. Každý z umelcov zanechá jedno dielo do zbierkového fondu kúpeľov. "U nás je vžité, že šperk vzniká len akosi popri iných výtvarných prejavoch. Vo svete sa mu však umelci venujú cielene, je to súčasť ich tvorivého programu. Aj ja som pôvodne interiérový architekt, šperk je pre mňa ako vyrovnávajúci faktor. V architektúre je moja práca odkázaná na remeslo iných ľudí, pri šperku nie som na nikoho viazaný, robím teda veci, ktoré môžem aj sám dokončiť," dodáva Karol Weisslechner. Aj jeho český kolega Petr Vogl priznáva, že šperk robí pre radosť, živí ho však práca na medailách a minciach. Šestica umelcov sa zhodla aj na tom, že šperk bol odjakživa prostriedkom komunikácie. "Už domorodé kmene v Afrike sa napríklad podľa osadenia kameňov v náhrdelníku dokázali identifikovať, nepotrebovali na to reč. Komunikácia je teda aj pre nás hlavným motívom tvorby," zhodujú sa účastníci sympózia. MIRA KOVÁČIKOVÁ