Hrozba exekúcie budovy ústredia Strediska cenných papierov je ďalšou hanbou, v ktorej sa topí slovenský kapitálový trh. "Našťastie", je trh dostatočne paralyzovaný aj bez toho, čo robí alebo nerobí Stredisko cenných papierov. Je to však dôvod, aby sa začalo uvažovať, či tu vôbec niekedy kapitálový trh bude.

Najšokujúcejšie v celej kauze je pôsobenie Ministerstva financií SR. To má svojich zástupcov v dozornej rade aj v predstavenstve Strediska cenných papierov. Čo tam však robia okrem toho, že berú platy, nevedno. Inak by im totiž bolo jasné, že keď pred rokom (presnejšie 30. októbra 1997) prehrali súd, bolo si treba začať zhromažďovať financie, aby sa dala čo najskôr zaplatiť pokuta a aby zbytočne nerástli úroky. Veď za úroky, ktoré dosiahli 20 miliónov, sú priamo zodpovední tí, čo odkladali splatenie dlžnej sumy. Namiesto toho však berú za účinkovanie v orgánoch SCP tantiémy a iné odmeny. Ľudia ako predseda dozornej rady SCP Dušan Koledzai však žili niekde úplne mimo reality a o hrozbu paralyzácie SCP sa nezaujímali. Možno spozorneli pri príprave privatizačného projektu SCP, ak im však nič nemalo plynúť do vrecka, veľmi sa nenamáhali. Až dovtedy, kým SCP nemalo zablokované účty a nehrozila mu exekúcia centrálnej budovy. Budovy, v ktorej sú hlavné počítače a v nich informácie o majetku každej hriešnej duše tohto štátu. Aj o tom, ako sa k tomuto majetku dostala. Malý elektronický poklad. Ako však reagovali pracovníci odboru kapitálového trhu na MF SR, keď sa dozvedeli, čo hrozí? Tak ako vždy - schovali hlavy do piesku. Sekretárka, ktorej sme sa včera pýtali, či by nám nemohli poskytnúť rozhovory, povedala, že všetci ľudia z odboru, ktorí sú v orgánoch SCP, odišli na služobné cesty. Možno by nebolo zle, keby sa už nevrátili a na ich miesta by konečne nastúpil niekto, kto kapitálovému trhu rozumie. Ak totiž Dušan Koledzai povie na tlačovej konferencii ministerstva financií vetu: "Kapitálový trh na Slovensku funguje a dokonca sa na ňom dá aj zarobiť," zrejme žije na nejakom inom Slovensku ako všetci ostatní. To je však vzhľadom na dlhoročné pôsobenie pod vedením Sergeja Kozlíka a Miroslava Maxona dosť pochopiteľné. Problémy s realitou sa tak zrejme šíria zhora nadol cez polovicu odborov Ministerstva financií SR.

Hrozba exekúcie SCP je ďalším pokračovaním odkrývania výsledkov "hospodárskeho zázraku", ktorý sa tu tvoril posledné štyri roky. Podobne ako nula na účte štátu či pád koruny má spoločného menovateľa - dlhodobé neriešenie problémov. Kým budú v orgánoch SCP a na ministerstve financií tí istí ľudia ako doteraz, príčina problému - neschopnosť koncepčne riešiť dlhodobé ekonomické problémy - bude pretrvávať. Otázka teda znie, odídu sami alebo si počkajú na výpovede? DUŠAN DEVÁN