BRATISLAVA (SME - dík) - Britský saxofonista Courtney Pine, medzinárodne uznávaný predstaviteľ džezovej avantgardy, bude v piatok 23. októbra prvou hviezdou Bratislavských jazzových dní Corgoň ‘98. Každý z troch večerov do 25. októbra ponúkne štyroch interpretov, vrátane dvoch záverečných headlinerov. Piatkový program otvorí mladá nitrianska kapela Poď jesť (víťaz festivalu Jazzové Vianoce ‘97), po nej príde na rad maďarský huslista Félix Lajkó, interpretujúci zmes maďarského a juhoslovanského folklóru v štýle podobnom tvorbe Ivy Bittovej, a Courtneyho Pina na záver vystrieda špičkové americké vokálne kvarteto New York Voices. Pine už na festivale vystupoval pred desiatimi rokmi, vtedy iba v triu s kontrabasom a bicími. Tentoraz pricestuje po vydaní svojho mimoriadne úspešného albumu Underground, považovaného za jednu z najlepších acidjazzových nahrávok histórie. Skombinoval na nej klasickú tradíciu s modernou technológiou, zvuk scratchingu a počítačového samplovania s džezovou spontánnosťou. Kolekcia plná džezu, hip-hopu, soulu i funku vznikla v New Yorku a spolupracovali na nej Cyrus Chestnut (klávesové nástroje), Reginald Veal (kontrabas), Jeff "Tain" Watts (bicie nástroje), DJ Pogo (gramofóny), Nicholas Payton (trúbka), Mark Whitfield (gitara) a Jhelisa (vokály). Pine si zahral na saxofónoch, basklarinete a flaute. Jeho pohľad na "underground" v džeze je len rozšírením predchádzajúcej práce. "Underground je vycibrením všetkého, čo som doteraz robil. Je tu trocha odlišný materiál, ale koncepcia stále tá istá - taká, akú som používal v mojej akustickej džezovej skupine," uviedol. Courtney Pine (1964) vyštudoval hru na klarinete a neskôr pod vplyvom hardbopových saxofonistov, najmä Sonnyho Rollinsa, prešiel na saxofón. Podnietil vznik anglickej organizácie mladých černošských hudobníkov TAJA (The Abibi Jazz Arts), z ktorej vytvoril 20-členný súbor Jazz Warriors. Začiatkom 90. rokov sa presťahoval do USA a získal si uznanie svetovej verejnosti. Pre neoklasický džezový štýl ho kritika označila za "britského Wyntona Marsalisa". Na jeho hre oceňuje predovšetkým "brilantnú techniku a koncepčné schopnosti v originálnom hudobnom myslení".