od začiatku tohto roku produkuje pre ABC televíznu show s názvom ATF, ktorú moderujú K. Bakerová a A. Brennemanová. V roku 1983 vydala svoju prvú knihu A Time for Remembering (Čas rozpamätúvania), po ktorej nasledovali kriminálne príbehy Kay Scarpettovej: Post Mortem (Po smrti; 1990), Body Of Evidence (Dôkazový materiál; 1991), All That Remains (Všetko, čo zostane; 1992) Cruel and Unusual (Kruté a nezvyčajné; 1993), The Body Farm (Skrášľovacie sídlo; 1994), From Potter‘s Field (Z Potterovho poľa; 1995), Cause Of Death (Príčina smrti; 1996), Unnatural Posture (Neprirodzená situácia; 1997), Point Of Origin (Otázka pôvodu; 1998 - všetky preklady diel sú voľné). Žije striedavo v Richmonde (štát Virginia v USA) a v Los Angeles.K prominentným hosťom 50. ročníka najväčšieho knižného veľtrhu, ktorý sa včera skončil vo Frankfurte nad Mohanom, patrila aj americká spisovateľka Patricia Cornwellová. Na veľtrh prišla na pozvanie nemeckého vydavateľstva Hoffmann und Campe Verlag, pričom magazín People ju zaradil medzi desať najčítanejších spisovateliek súčasnej kriminálnej literatúry na svete. Bratislavské vydavateľstvo IKAR vydalo prednedávnom jej knihu z roku 1990 s názvom Post Mortem (preklad Z. Dudíková), ktorá sa aj na slovenskom trhu okamžite stala bestsellerom.

Hrdinkou knihy Post Mortem, ako aj väčšiny vašich ďalších kníh, je súdna patologička Kay Scarpettová - jedna z najpopulárnejších postáv súčasnej kriminálnej literatúry. Vzhľadom na vašu predchádzajúcu profesiu sa zdá, akoby to bola postava s autobiografickými črtami…

"Post Mortem bola prvou knihou, v ktorej začala sága Kay. Neoznačila by som to priam za autobiografické črty, ale podobnosť tu je. Využívala som svoje skúsenosti z Úradu hlavného súdneho patológa v Richmonde, kde som pracovala šesť rokov. Samozrejme, literatúra si žiada aj trochu fikcie, a preto sú niektoré veci aj dorozprávané."

V knihe sa objavuje dievča Lucy, ktorá býva u svojej tety Kay, pretože jej vlastná matka - Kayina sestra - ju nechce a otec rodinu opustil. V rozhovore pre New York Times z marca minulého roku ste uviedli, že vaši rodičia sa rozviedli, keď ste mali päť rokov. Ďalšia niť autobiografie?

"Absolútne ma to poznačilo. Spomínam si, ako otec raz prišiel domov a hneď som vedela, čo sa stane: že sa už nikdy nevráti naspäť domov. Bežala som k nemu a s plačom som sa chytila jeho nôh a vrieskala: Neodchádzaj! Neodchádzaj! Odstrčil ma. Nepovedal nič, len odišiel von dverami…"

Tiež ste boli, podobne ako Lucy, fanatička do počítačov?

"Samozrejme, počítačový boom som ešte nemohla zažiť v desiatich rokoch, až neskôr. V Úrade hlavného súdneho patológa som pracovala ako počítačová analytička. No a toto hobby mi zostalo dodnes."

Konzultujete svoje knihy aj s ďalšími odborníkmi z kriminalistiky?

"V začiatkoch som chodila na súdne znalectvo takmer každý deň, teraz, iba keď je to naozaj nutné. Samozrejme, aj tento odbor kriminalistiky zaznamenal v poslednom období prudký rozvoj. Ak sa chcem udržať na špici, musím neustále sledovať najnovšie poznatky."

Zdá sa, že v ponuke súčasného kriminálneho thrilleru je veľká tlačenica. I na frankfurtskom veľtrhu sa napríklad objavila vaša konkurentka Marie Higgins-Clarková.

"Jej témy sú predsa len trochu odlišné od mojich. Čitatelia však presviedčajú, že obidve máme, a s nami mnoho ďalších, miesto na slnku."

Ak sa mám ešte vrátiť k vašej prvotine o Kay Scarpettovej, svojou atmosférou pripomína slávne Mlčanie jahniat od spisovateľa Thomasa Harrisa. Možno hovoriť o istej miere ovplyvnenia?

"Túto otázku som dostala už niekoľkokrát. Opakujem, obidva romány vznikali v tom istom období - teda okolo roku 1990. Predtým som sa s Harrisom nepoznala, takže som nevedela, čo pripravuje…"

…je tu však spoločný motív patologického vraha so sexuálnymi uchýlkami.

"V tom období to začal byť v Spojených štátoch problém, ktorý zachvátil celú spoločnosť. Mnoho spisovateľov sa vrhlo na túto tému, no myslím, že som mala výhodu v tom, že som mala informácie z prvej ruky."

Čitatelia "fajnšmekri" však tento druh prózy nezaraďujú medzi vysokú literatúru. Neuráža vás to?

"Nikdy som nemala ambíciu zaradiť sa vedľa Joyca alebo Salingera. Nechcem, aby to znelo namyslene, ale kníhkupci z našej literatúry žijú. Ostatne, i na moju adresu zazneli hlasy, že moja štylistika a kompozícia nie sú najhoršie."

Čo všetko treba, aby sa spisovateľ presadil na knižnom trhu v Spojených štátoch?

"Dobrého manažéra, vystihnúť náladu trhu a trochu spisovateľského talentu."

ĽUDO PETRÁNSKY ml.,

Frankfurt nad Mohanom