c bol presvedčený, že je to ideálne riešenie už v okamihu, keď ho dodatočne zaradil do nominácie namiesto zraneného Karla Poborského. "Hľadal som podobný typ hráča, pretože je vždy jednoduchšie vymeniť jedného futbalistu, ako prerábať celý systém hry. A Baranek mi zo všetkých možností vyhovoval najlepšie," vysvetlil tréner a dodal, že bol s novým mužom vo svojom tíme stopercentne spokojný. "Hral nielen dobre dopredu, ale i zodpovedne bránil. Striedal som ho len preto, že mu v zápale boja hrozila druhá žltá karta," pokračoval tréner.

Baranek v Sarajeve v podstate prežil skutočný reprezentačný krst, lebo pri premiére pred tromi rokmi v Kuvajte hral len v ligovom výbere bez legionárov. Sám neveril, žeby sa mohol dostať do základu. "Tréner zostavu tají do poslednej chvíle a bol som prekvapený, keď sa moje meno objavilo na tabuli pri taktickej porade pred zápasom," povedal Baranek a priznal, že bol podobne nervózny, ako keď hral minulý rok na Letnej prvý zápas v Lige majstrov. Rovnako ako vtedy proti Salzburgu však našiel i v Sarajeve na nervozitu skoro recept - dal rýchly gól, navyše krásnou strelou z dvadsiatich metrov. "Ja nie som žiadny strelec z diaľky, naposledy sa mi niečo také podarilo pri vlaňajšom zájazde s dvadsaťjednotkou do Číny. Ale videl som, že to na center nie je, tak som sa s loptou otočil a skúsil to krátkym švihom," popísal okamihy, ktoré predchádzali vedúcemu gólu. Po zmene strán potom ideálne pripravil druhú gólovú šancu. "Obranca príliš skoro naznačil, že mi pôjde pod nohy, takže urobiť kľučku nebol problém. Necentroval som naslepo. Mal som dosť času pozrieť sa, kde nabiehajú spoluhráči," povedal Baranek. Šmicer dostal loptu na hlavu a štvrtú desiatku reprezentačných štartov načal pätnástym gólom, čo je veľmi solídna strelecká produktivita.

"Zahodiť sa dá všetko, ale tento center bol naozaj pred prázdnou bránkou. Snažil som sa len čo najviac tlačiť loptu do zeme," odpovedal Šmicer na otázku, či už niekedy prišiel ku gólu tak ľahko. Sám so svojím výkonom nebol príliš spokojný. "Na hrboľatom trávniku mi to nešlo tak ako obvykle. Tak som si povedal, že sa musím koncentrovať na jednu šancu. Veril som, že príde, pretože domáci hru dosť otvárali," poznamenal Šmicer.

Dôvod na úsmev mal po dlhšom čase v reprezentácii aj Pavel Kuka, ktorý síce prišiel na ihrisko až na záver, ale ešte sa stihol zapísať medzi strelcov. Sám bol však zaskočený otázkou, ako svoj 24. gól v reprezentácii strelil. "Keď mi ho pripíšete, budem rád, ale žiadnu zásluhu som na tom nemal. Stál som za stenou, a keď Patrik Berger vypálil, nestačil som sa ani uhnúť. Ani sa ma nepýtajte, čím som ho dal," zveril sa novinárom.

Hráči sa zhodovali, že sa nebáli o výsledok, ani keď domáci na záver znížili na 1:2. "Vedel som, že hráme zodpovedne a že už im ďalšiu šancu nedáme," povedal Radek Bejbl. Len brankár Tomáš Poštulka pripustil, že mu trocha zatrnulo. "Bolo to škoda, pretože domáci už ani nechceli hrať a my sme im znova dali nádej. Keď strelec gólu začal okamžite hecovať divákov i spoluhráčov a rozhodcovia ukázali, že nadstavia päť minút, bolo mi všelijako, ale už sme ich, našťastie, k ničomu nepustili," povedal gólman.