ch nezriedka zohrali významnú úlohu. Na mnoho udalostí z tohto obdobia zabúdame alebo si ich nepripomíname, hoci by sme mali byť na čo hrdí. Nedávno odhalili v Trnave pamätnú tabuľu na mieste, kde pred šesťsto šesťstnástimi rokmi zomrel uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký. Tento panovník z rodu Anjou mal Trnavu obzvlášť rád a cítiac blížiaci sa koniec, odobral sa do Trnavy zomrieť. Je udivujúce, ale to je následok malého záujmu Slovákov o vlastné dejiny, že pamätnú tabuľu dalo zhotoviť mesto Szombathely, a nie mesto Trnava. Inou udalosťou, významnou pre slovenskú prírodovedu, bolo založenie Uhorskej geologickej spoločnosti pred stopäťdesiatimi rokmi vo Vidinej pri Lučenci. Pôvodcami myšlienky na založenie tejto spoločnosti boli prírodovedci rodom z Horného Uhorska, čiže zo Slovenska, bratia Kubínyiovci - Augustín a František z Vidinej, Jan Pettko z Drietomy, Jozef Marchan z Banskej Štiavnice a Christian A. von Zipser, ktorý síce pochádzal z Györu, ale celý život pôsobil v Banskej Bystrici. Geologická spoločnosť, ktorú založili, bola prvou vedeckou spoločnosťou v Uhorsku a z nej po roku 1918 vznikla dnešná Maďarská, neskôr aj Slovenská geologická spoločnosť. Nápad uctiť si túto udalosť pamätnou tabuľou na Kubínyiovskej kúrii vo Vidinej sa zrodil v Budapešti. Ku cti Slovenskej geologickej spoločnosti slúži, že sa podieľala na osadení tabule. Neúctu k histórii vlastného národa neraz preukázali aj tí, ktorých ústa sú plné národniarstva. Pri reorganizácii slovenskej geológie v roku 1995 exponenti vtedajšej vládnej koalície, ktorí ovládali Ministerstvo životného prostredia SR, surovo pretransformovali na Geologickú službu jeden z najstarších slovenských vedeckých ústavov - Geologický ústav Dionýza Štúra, ktorý vznikol v roku 1941 a od roku 1953 niesol meno prvého slovenského geológa európskeho formátu, riaditeľa Ríšskeho geologického ústavu vo Viedni, inak bratanca Ľudovíta Štúra. Tejto zlovôli nezabránili ani intervencie staršinov geologickej obce na sekretariáte SNS. Aj takí sme my Slováci. Namiesto pestovania histórie vlastného národa ostávame voči nej často nevšímaví, ba neštítime sa to, čo má tradíciu, bez rozumného dôvodu likvidovať. doc. DIONÝZ VASS, DrSc.,

Bratislava