V súčasnosti je to reálna vojenská a politická sila, s ktorou treba v novej balkánskej vojne počítať a zrejme aj rokovať. Nie je hlavným fenoménom ozbrojených zrážok v Kosove, ale jedinou pomenovateľnou silou, ktorá kontroluje značnú časť územia Albánska na sever od rieky Driny. Z hľadiska medzinárodného konfliktu je oblasť Tropoje jednou z najzraniteľnejších častí v akejkoľvek ozbrojenej zrážke. Hlboké údolie Driny úplne odrezávajú Tropoju a priľahlé hory od juhu krajiny, s ktorým sú spojené prakticky len piatimi mostami.

Albánska vláda už v apríli tohto roka požadovala rozmiestnenie jednotiek NATO pozdĺž hranice v snahe zabrániť rozšíreniu konfliktu do

Albánska. Ktorákoľvek zo zúčastnených strán konfliktu bude však

musieť počítať s prítomnosťou partizánov v Tropoje a s logistickými problémami. Skupina technických expertov navštívila v tomto roku v júni oblasť Kukes a dospela k záveru, že v prípade, ak by NATO chcelo obsadiť hranicu, bude trvať minimálne štyri mesiace, kým sa podarí vybudovať základnú infraštruktúru na pôsobenie medzinárodných síl v tejto oblasti.

Ďalším faktorom, s ktorým treba počítať, je albánska politická opozícia, ktorú vedie bývalý prezident Sali Berisha. Ten pochádza práve z Tropoje. Patrí medzi severných Albáncov - Ghegov, ktorí podporujú jeho opozičnú demokratickú stranu. Súčasná socialistická vláda má podporu naopak skôr v južnom Albánsku medzi Toskami. Akýkoľvek ozbrojený konflikt v Tropoji potom môže ohroziť celkovú integritu albánskeho štátu. Ghegovia, takisto ako ich najbližší príbuzní - kosovskí Albánci, nebudú prípadnému obsadeniu medzinárodnými silami príliš naklonení. Budú poukazovať na to, že také sily bránia národnému oslobodzovaciemu boju. V jednom sa však albánska vláda so svojou opozíciou zhoduje: nepoužíva medzinárodný slovník, v ktorom sú často partizáni UCK označovaní za teroristov. (epi)