JOSÉ SARAMAGO - Narodil sa 19. novembra 1922 v dedine Azinhaga v portugalskej provincii Ribatejo. Pre nedostatok peňazí bol nútený predčasne opustiť gymnázium a vyučil sa za strojného zámočníka. Už od mladosti inklinoval k literatúre a po páde fašizmu v Portugalsku sa stal šéfredaktorom vplyvného denníka Diario de Noticias, kde publikoval svoje glosy a fejtóny, reagujúce na aktuálne udalosti doby. V roku 1966 na seba upozornil svojou prvou básnickou zbierkou Os poemas possíveis (Možné básne), po ktorej čoskoro nasledovali ďalšie súbory básní a krátkych poviedok. Celosvetové uznanie kritiky mu však priniesol až román Memorial di Convento (Povesť v kláštore) z roku 1982, ktorý roku 1990 inscenovali v milánskej La Scale pod názvom Baltasar a Blimunda. K jeho ďalším dielam patrí Rok smrti Ricarda Reisa (1984), A Jangada de Pedra (1986), Dejiny obliehania Lisabonu (1989), Mesto slepých (1996). Zatiaľ jeho posledným románom je Todos os Nomes (Všetky mená), ktorý je v pozornosti všetkých svetových literárnych hitparád. Jeho dielo, v ktorom sa spájajú prvky magického realizmu s ostrým politickým humorom, bolo preložené do 28 jazykov a román Baltasar a Blimunda bol vydaný až 20-krát. Medzi jeho svetovými vydavateľmi sú renomované nakladateľské domy ako Harcourt Brace Jovanovich (USA), Rowohlt Verlag (Nemecko), Editions du Seuil (Francúzsko), Harvill (Veľká Británia). Je nositeľom viacerých literárnych cien, spomedzi ktorých spomeňme aspoň Camoesovu cenu z roku 1995, ktorá je považovaná za najvýznamnejšiu v portugalsky hovoriacich krajinách. Od roku 1993 žije spolu so svojou manželkou, pôvodom španielskou novinárkou, v Lanzarote na Kanárskych ostrovoch.

Päťdesiaty ročník najväčšieho veľtrhu na svete, ktorý sa dnes končí vo Frankfurte nad Mohanom, si pri svojom jubileu nemohol želať krajší darček. V druhý deň veľtrhu, vo štvrtok 8. októbra, tu bol neoficiálne inaugurovaný nový laureát Nobelovej ceny za literatúru. Stal sa ním portugalský spisovateľ José Saramago, ktorý na veľtrh prišiel v stredu viac-menej anonymne a nebol dokonca uvedený ani v oficiálnom katalógu pozvaných hostí jednotlivých svetových vydavateľstiev. Správa ho zastihla už pri odlete domov na Kanárske ostrovy. V sprievode svojho portugalského vydavateľa Josého Oliveiru sa za výdatnej pozornosti médií triumfálne vrátil na veľtrh. Redaktori denníka SME sa s J. Saramagom stretli na veľtrhu už minulý rok, keď bol medzi spisovateľmi prezentujúcimi Portugalsko, ktoré bolo minulý rok ústrednou témou svetového sviatku knihy vo Frankfurte. Už vtedy patril portugalský spisovateľ medzi horúcich kandidátov na Nobelovu cenu, no nakoniec ju dostal Dario Fo. Tohto roku sa redaktori denníka SME stretli s José Saramagom po mimoriadnej tlačovej konferencii, ktorú usporiadali organizátori vo štvrtok v rámci vyhlásenia Nobelovej ceny za literatúru, v brazílskom stánku susediacom s kultúrne i jazykovo blízkym Portugalskom.

m Pri "návrate" na veľtrh ste vyhlásili, že Nobelovu cenu venujete brazílskemu ľudu a jeho staronovému prezidentovi Cardosovi. Zanevreli ste na rodné Portugalsko?

"Nebolo to tak myslené. Ja som však túto cenu zo srdca želal môjmu priateľovi z Brazílie Jorgé Amadovi. Ak už mal túto cenu dostať portugalsky píšuci spisovateľ, tak to mal byť on. Preto som `nobelovku` metaforicky venoval jeho milovanej Brazílii, ale, prirodzene, tiež celému po portugalsky hovoriacemu svetu. A čo sa týka brazílskeho prezidenta Fernanda Cardosa, urobil veľký kus práce pre kultúrny rozvoj svojej krajiny a som rád, že bol opäť zvolený."

m Je však možné, že vám toto venovanie neodpustia niektorí domáci kritici...

"Musia si uvedomiť, že pri vyhlasovaní Nobelovej ceny bude spomenuté Portugalsko, a nie Brazília. Ostatne, je to moja osobná vec, komu cenu venujem."

m Už päť rokov žijete na Kanárskych ostrovoch, ktoré patria Španielsku. Aj tento fakt čiastočne evokuje váš pocit krivdy zo strany Portugalska.

"Bolo mi už v Lisabone akosi úzko. Navyše, chcel som mať väčší pokoj. Kanárske ostrovy nie sú zase až tak ďaleko, aby som sa do Portugalska nemohol prísť občas pozrieť. Jedna vec je istá, v Portugalsku som napísal doteraz azda svoju najlepšiu knihu."

m Ako sa volá?

"Levantado do Chao (v slovenskom preklade Vstal zo zeme - pozn. aut.). V nej sa mi prvýkrát podarilo dať do textu svoj vlastný štýl."

m Myslíte aj na vynechanie interpunkčných znamienok a uvedenia priamej reči?

"To je len časť môjho spôsobu písania, od ktorého som neskôr upustil. Samozrejme, aj tieto formálne prostriedky som využíval na zaktivizovanie čitateľa mojich próz."

m Nesťažovali však tieto experimenty spolu s rozkošatenými vetami zrozumiteľnosť vašej prózy?

"Mnohí kritici dokonca hovorili o barokovom manierizme. Ja hovorím: každý má právo na názor. Moje knihy sa však čítali, a to bolo pre mňa rozhodujúce."

m Celosvetovú slávu vám priniesol však až román Memorial do convento (na Slovensku vyšiel pod názvom Povesť o kláštore - pozn. aut.), ktorý vysoko vyzdvihol aj Federico Fellini...

"Tiež si myslím, že sa mi vydaril, no viete, niektoré knihy nemusia byť až také slávne a autor ich má radšej. Samozrejme, Felliniho kompliment ma potešil, ako aj fakt, že tento historický román bol pod názvom Baltasar a Blimunda úspešne zhudobnený a uvedený v milánskej La Scale."

m Známa je vaša ľavicová orientácia, ako aj vaše stretnutia s povstaleckou Zapatovou armádou pre národné oslobodenie v Mexiku. Máte revolucionárske bunky?

"Som za slobodu práv národov a ich kultúry. Nezávislosť národa je základnou podmienkou jeho budúcnosti. Priznám sa však, že nepatrím k tým, ktorí by sa so zbraňou v ruke postavili proti neprávostiam sveta."

m Stratili ste ilúzie o socialistickom usporiadaní sveta?

"Keď padol v Portugalsku fašizmus, myslel som si, že nič nemôže zabrániť tomu, aby sa Portugalsko stalo socialistickým štátom. Ako člen komunistickej strany a v polovici 70. rokov aj pracovník ministerstva som tútu ideu verejne presadzoval. Keď sa vývoj ubral smerom doprava, stiahol som sa a začal sa živiť prekladmi. O sociálnodemokratických ideách som však stále presvedčený."

m Lyrický štýl, v ktorom sa splieta fantázia s portugalskou históriou a útokmi na politický útlak a chudobu, to všetko kritikov často inšpiruje k prirovnaniu vašej tvorby ku Gabrielovi Garciovi Márquezovi, o ktorom sa navyše vie, že je veľkým prívržencom Fidela Castra...

"Táto podobnosť mi bola už viackrát podsúvaná, no opakujem: vedomá spojitosť tu nie je. Je možné, že Márquez sa inšpiroval mnou (smiech)... Keby som však mal hovoriť o svojom ovplyvnení, tak by som išiel až k starým majstrom - Cervantesovi, Gogoľovi či Turgenevovi. Každý z nich mal svoju individuálnu mytológiu, svoj pohľad na literatúru, svoje politické predstavy. Pre mňa je pri nich dôležité, že nikdy nestrácali zo zreteľa človeka s jeho cnosťami i chybami. Že fantázia nebola u nich samoúčelnou exhibíciou pred nedostatkom talentu v opise reálnych situácií, ale mýtotvornou súčasťou ľudských predstáv. Ak sa aj mne podarí dať tieto prvky do vydarenej kombinácie, som spokojný."

m Londýnske vydavateľstvo Phaidon predstavilo na frankfurtskom veľtrhu monografiu vynikajúceho brazílskeho fotografa Sebastiaa Salgada, ktorej ste napísali úvod. Zaujala vás jeho tvorba?

"Hoci sme sa so Sebastiaom Salgadom spoznali len nedávno, jeho fotografie som už dlho obdivoval. Niekedy sa mi zdalo, že Salgadove fotografie, plné napätia, krásy, ale i ľudskej tragédie sú obrazovými momentami mojej prózy. Keď ma oslovil, neváhal som a odvtedy sa aspoň dva-tri razy do roka stretneme."

m Obrazové momenty prózy - znamená to tiež, že keď píšete literárny príbeh, či už prozaický, alebo básnický, máte v hlave jeho vizuálnu projekciu?

"Veľmi často. Predstavivosť je vždy obrazová a v mojom prípade aj primárna. Mojou úlohou je potom už len poskladať obrazy do príbehu a ponúknuť ich čitateľovi."

m A keď váš "film" čitateľa nezaujme?

"Tak môže knihu pokojne odložiť."

m Minulý rok ste spomenuli, že Nobelova cena nie je jediným kritériom kvality spisovateľovej tvorby. Trváte na tom aj tohto roku?

"Určite. Nedostal ju napríklad Amado, Kundera, Updike, Borgés...

m ...ale dostal ju, citujem vás z minulého roka, komediant z Talianska - zvaný Dario Fo.

"Myslím, že nešlo o šťastné rozhodnutie švédskych akademikov, ale to sú už asi mimoliterárne sféry, ktorým sa nedá vyhnúť. Pre spisovateľa existujú na svete aj iné prestížne ocenenia ako Nobelova cena. Napríklad, keď mu v sedemdesiatpäťke chutí život."

m Už ste rozmýšľali nad tým, čo urobíte takmer s miliónom dolárov, ktoré dostanete za Nobelovu cenu?

"Polovicu venujem na podporu mladých portugalských spisovateľov, zo zvyšku sa poteším ja."

m Čo pre vás znamená Nobelova cena?

"Je to zadosťučinenie, že moja literatúra oslovila."

ĽUDO PETRÁNSKY ml., Frankfurt nad Mohanom