WASHINGTON (SITA) - Nová slovenská vláda vytvorená po septembrových voľbách bude musieť okamžite čeliť makroekonomickej nerovnováhe, ktorá vznikla v rokoch 1996 a 1997 a ohrozuje stredno- a dlhodobý rast ekonomiky Slovenska. Novovytvorená vláda bude tiež musieť vyriešiť rastúce oslabovanie bankového sektora a ďalšie štrukturálne reformy. Uvádza sa to v najnovšej správe Svetovej banky (SB) venovanej vonkajším vzťahom s krajinami Európy a strednej Ázie. Správa, vypracovaná ešte pred slovenskými parlamentnými voľbami, tiež uvádza, že ak sa po voľbách zmení politická situácia v krajine, je možné očakávať urýchlenie programu pristúpenia SR do EÚ. Slovensko bolo vylúčené z prvej skupiny asociovaných krajín práve pre nedostatočné plnenie politických podmienok, ktoré stanovujú kodanské kritériá. SB v správe upozorňuje na nízku úroveň priamych zahraničných investícií smerujúcich do slovenskej ekonomiky a na slabý bankový systém. "Bankový sektor napriek určitým pozitívnym krokom naďalej potrebuje reformy vrátane privatizácie štátom vlastnených bánk prostredníctvom predaja strategickému investorovi. Dôležité je tiež posilnenie regulačného a dohľadového rámca," uvádza sa v správe. Nedostatočné priame zahraničné investície sú podľa SB dôsledkom doterajšej politickej neistoty a nedostatkom transparentnosti v privatizácii. Medzi možné rizika ďalšieho vývoja správa zaraďuje aj výrazné zvýšenie podielu deficitu bežného účtu na HDP. Ešte v rokoch 1994 a 1995 Slovensko dosahovalo prebytok (4,8 %, resp. 2,2 %), v roku 1996 však už zaznamenalo deficit vo výške 11% HDP. Vinou použitia nesprávnej metodológie sa toto číslo znížilo vlani na 7 %, pri použití správneho postupu však v prvom štvrťroku 1998 deficit bežného účtu opäť stúpol na 10 % HDP. "Tento výrazný deficit sa vo veľkej miere financoval zvýšením zahraničnej zadlženosti, ktorá sa zvýšila z 34 % HDP v roku 1994 na 51 % v roku 1997," konštatuje správa.