EMA Records

Ja slovo nápoky (=náročky) poznám veľmi dobre. Aj na hornej Nitre, kde som vyrastal, sa používalo. Marián Geišberg spieva tak trochu nápoky, proti zabehaným pravidlám poetiky i showbiznisu. V jeho textoch nájdete veľa prehreškov voči spisovnej slovenčine, v jeho hre na gitaru veľa prehmatov, v jeho melódiách veľa napočúvaného od iných pesničkárov (Vysockij, Nohavica). Ale to všetko je nepodstatné. Pretože Geišbiho pesničky sú viac než pozliepané slová, melódia, prednes... Nedajú sa rozmontovať na čiastočky, držia pohromade len ako celok. A hlas, ktorý deklamuje tieto piesne, je hlasom zrelého, múdreho, smutného i pochabého chlapa, ktorý hovorí svoju pravdu o živote. Dnes, keď kolektívne hluchneme z dokonalého, ale vyprázdneného syntetického zvuku, ktorý sa volá pop music, pôsobí škrípavý prejav tohto pesničkára priam očistne.