Americký prezident Bill Clinton veľa riskoval už v vtedy, keď počas zasadania Valného zhromaždenia OSN pozval dvoch blízkovýchodných vodcov, izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a najvyššieho palestínskeho predstaviteľa Jásira Arafata do USA, na trojsummit s neskrývaným zámerom spečatiť dohodu o odsune izraelských vojakov z 13 percent predjordánskeho územia. Táto dohoda by mala vyriešiť jeden z mnohých problémov v mierovom procese spôsobom, ktorý začiatkom roka navrhol americký sprostredkovateľ.
Nevyspytateľnosť izraelského premiéra už v minulosti niekoľkokrát pripravila Clintona o sprostredkovateľské vavríny. Clinton dosiahol minimálne to, že obe strany spolu intenzívne rokujú. Čo už samo osebe môže lichotiť jeho autorite nahlodanej po tom, čo musel pred celou Amerikou i svetom odkryť tie najdelikátnejšie podrobnosti zo svojho intímneho života. Keď v stredu ministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová zariadila stretnutie oboch vodcov v Ereze, po schôdzke oznámila dátum summitu a zároveň vykreslila vyhliadky na dohodu, konala podľa vopred pripraveného scenára, z ktorého presakuje obrovské americké "chcenie" spečatiť dohodu za každú cenu. Albrightová neváhala použiť v rozhovore výraz tzv. summit - vysúkajte si rukávy a Clinton obom vodcom odkázal, aby si na si istý čas "nič neplánovali". Zatiaľ sa však nemôže popýšiť ničím, čo by znižovalo riziko nedohody. Iba ak tým, že Netanjahu sa v Ereze neplánovane pridal k hosťom palestínskeho vodcu a po prvý raz prešiel na palestínske územie. Tu si pochutil na kubánskych cigarách a večeri, ktorú si pochvaľoval ako "kóšer".
Medzitým Clinton oznámil, že sa bude v rokovaniach osobne angažovať. Jeho riziko je o to väčšie, žeby neskrývane rád dostal od oboch predstaviteľov aj súhlas s automatickým začiatkom intenzívnej záverečnej fázy rokovaní v mierovom procese. Po starostiach, ktoré mu spôsobila Monika Lewinská, si však môže dovoliť hrať podobný vabank. Keby sa to podarilo - a určite od obidvoch vodcov už vyšli signály, že možné to je - zatlačil by tým do kúta republikánsku väčšinu v Kongrese, ktorá sa usiluje spochybniť jeho štátnické kvality. KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
