Vo chvíli, keď sú výsledky volieb známe a politické strany rokujú o zostavení budúcej vlády, pozornosť sociológov, politológov, ale aj stratégov volebných štábov sa obracia na analýzu volebného správania, štruktúru elektorátu jednotlivých strán, motívy a faktory, ktoré voličov ovplyvnili v ich rozhodovaní. Na tieto i niektoré ďalšie otázky odpovedá volebný prieskum, ktorý počas nedávnych parlamentných volieb pre Medzinárodný republikánsky inštitút realizovala agentúra FOCUS. Prieskum prebiehal v 99 volebných okrskoch a výberová vzorka 4516 respondentov reprezentovala voličov, teda tých 84 % občanov SR, ktorí sa na voľbách zúčastnili.

Prílev a odlev voličov

O volebnom úspechu politických strán rozhoduje ich schopnosť minimalizovať odlev voličov z predchádzajúcich volieb a zároveň maximalizovať prílev voličov nových. V nedávnych voľbách bola z tohto hľadiska najmenej úspešná stratégia HZDS. Jeho voličská podpora v priebehu štyroch rokov klesla z 35 na 27 %. Hnutie nedokázalo udržať až 40 % svojich pôvodných voličov a dokázalo osloviť len 22 % nových voličov. Približne každý desiaty volič HZDS z roku 1994 dal v týchto voľbách hlas SDK, po 9 % odišlo do tábora SDĽ a SNS, 7 % hlasovalo za SOP. Volebný prieskum nám neumožňuje zachytiť, koľkí bývalí voliči HZDS sa tentoraz na voľbách nezúčastnili.

Pre SDK bol charakteristický opačný pomer odlevu a prílevu voličov. Demokratickú koalíciu v týchto voľbách volilo 76 % bývalých voličov KDH, 71 % bývalých voličov DS-SPŽ, 70 % bývalých voličov DU a

14 % bývalých voličov Spoločnej voľby, ktorá bola o.i. zložená aj zo SDSS a SZS. SDK však voličstvo svojich ,,materských" strán dokázala obohatiť aj o časť bývalých voličov všetkých troch bývalých vládnych strán, veľkú časť prvovoličov, ale aj 8 % bývalých nevoličov sa v týchto voľbách rozhodlo podporiť SDK. Noví voliči tvorili v týchto parlamentných voľbách až

46 % všetkých voličov SDK.

Zaujímavý vývoj voličskej základne sme zaznamenali v SDĽ a SNS. V elektoráte obidvoch strán došlo počas legislatívneho obdobia k značnej fluktuácii. SDĽ, ktorá v predchádzajúcich voľbách kandidovala v rámci koalície Spoločná voľba, sa podarilo udržať

66 % bývalých voličov tejto koalície a dokázala osloviť až 78 % nových voličov. 18 % súčasných voličov SDĽ volilo pred štyrmi rokmi HZDS, po 6 % DU a ZRS, výrazný prílev voličov SDĽ sme zaznamenali aj spomedzi prvovoličov (11%), bývalých nevoličov a voličov neparlamentných strán.

Ešte mohutnejšou obmenou voličskej základne prešla za štyri roky SNS. Túto stranu opäť volila iba polovica jej pôvodných voličov, avšak noví voliči SNS tvoria až 64 % jej súčasného elektorátu, pričom 32 % súčasných voličov získala SNS z radov bývalých voličov HZDS.

Nový politický subjekt SOP čerpal svoje hlasy z táborov všetkých politických strán, ako aj prvovoličov a bývalých nevoličov. Podľa volebného prieskumu dnes 30 % elektorátu tejto strany tvoria prvovoliči a nevoliči, štvrtinu bývalí voliči HZDS, 9 % bývalí voliči DU, po 6 % bývalí voliči ZRS a SNS.

Demografický profil voličstva

Najvýraznejšie sociálno-demografické ,,vychýlenia" zisťujeme v prípade voličského zázemia dvoch najväčších politických súperov SDK a HZDS. SDK má silné pozície u mestského, vzdelanejšieho obyvateľstva mladšej a strednej generácie. Z regionálneho hľadiska je "najhustejší" výskyt voličov SDK v Bratislavskom kraji (podľa výsledkov volieb dosiahla SDK v tomto kraji 43 % a v prvom bratislavskom obvode dokonca 54 % hlasov). Veľmi výrazné sú rozdiely v profile voličov SDK a HZDS z hľadiska vzdelania, a to najmä v najnižšej a najvyššej vzdelanostnej kategórii - voliči so základným vzdelaním sa na elektoráte HZDS podieľajú

32 %, v SDK tvoria 12 %. Presne opačný pomer je v prípade vysokoškolského vzdelania - v elektoráte HZDS tvoria voliči s najvyšším vzdelaním 4 %, kým v SDK je to 17 %. Aj voličstvo ďalších parlamentných strán má svoje demografické ,,dominanty" (napr. nadpriemerne sú vysokoškolsky vzdelaní voliči zastúpení aj vo voličskom zázemí SDĽ, typicky mestskou stranou je aj SOP, vysoký podiel mladých do 24 rokov má SNS a SOP), avšak výrazná kultúrno-politická polarizácia medzi SDK a HZDS sa prejavuje aj v ,,inverznom" obraze sociálno-demografického profilu ich voličstva. Dá sa predpokladať, že v menej polarizovaných spoločnostiach by volebná podpora pre strany ich voličskej sily bola v populácii rozložená podstatne rovnomernejšie. Na demografickom profile voličského zázemia jednotlivých strán je zaujímavé nielen to, v čom rozdiely sú, ale aj v čom nie sú. V prípade slovenskej spoločnosti je to zastúpenie mužov a žien, ktoré je s výnimkou SNS vo všetkých stranách veľmi rovnomerné. SNS o niečo častejšie volia ženy ako muži. K štruktúre voličstva ešte jedna poznámka. 71 % občanov maďarskej národnosti volilo SMK, 15 % sa rozhodlo pre SDK. Na druhej strane SMK dokázala len v minimálnej miere pritiahnuť voličov slovenskej národnosti.

Prvovoliči -

najatraktívnejšiA

cieľová skupina

Medzi rokmi 1994-98 dosiahlo 18 rokov, t.j. volebné právo asi 380 tisíc prvovoličov. Táto atraktívna cieľová skupina predstavovala v týchto voľbách takmer 10 % všetkých oprávnených voličov, a teda nádejný rezervoár hlasov. Niet sa preto čo čudovať, že na prvovoličov sa sústredila volebná kampaň všetkých politických strán. Už predvolebné prieskumy však ukazovali, že mladí ľudia sa o politiku príliš nezaujímajú, odmietajú ju paušálne, bez ohľadu na to, o ktorú stranu či ktorých politikov ide. Túto bariéru nezáujmu dokázali prelomiť mimovládne organizácie, ktoré nemali žiadnu politickú nálepku a invenčnou kampaňou mobilizovali mladých ľudí na účasť na voľbách (za všetky spomeňme Cestu pre Slovensko, Rock volieb 98, televízne spoty ,,Volím teda som"). Výsledky volebného prieskumu ukazujú, že účasť prvovoličov v tohtoročných parlamentných voľbách bola takmer taká ako v rámci celej populácie, teda nad 80 %. V roku 1994 sa na voľbách zúčastnila len asi pätina prvovoličov. Výnimočnosť slovenských parlamentných volieb teda nie je len v celkovo relatívne vysokej volebnej účasti, ale najmä vo vysokej volebnej účasti najmladších voličov, ktorí prispeli k výraznému víťazstvu opozície. Rozdelenie hlasov prvovoličov ukazuje graf. Najväčšia časť (30 %) dala svoj hlas SDK, druhým najúspešnejším subjektom bola SDĽ (18 %), s 13 % nasleduje SOP a SNS a len 11 % prvovoličov sa rozhodlo pre HZDS. To znamená, že vo vekovej kategórii 18-22-ročných má tento politický subjekt podstatne nižšiu podporu ako v rámci celej populácie. Tam, kde vládne HZDS úplne zlyhalo, bol však relatívne úspešný jeho bývalý koaličný partner. SNS svojou radikálnou rétorikou dokázala efektívne osloviť istú špecifickú skupinu mládeže.

Zmena - leitmotív

parlamentných volieb

Pred voľbami sa často hovorilo, že slovenský volič sa rozhoduje najmä na základe emócií, čiže dôvery a sympatií k stranám a najmä lídrom, ktorí tú-ktorú stranu personifikujú. Ústredný slogan predvolebnej kampane HZDS vyzýval "Voľte srdcom" (teda nie rozumom). Výsledky volebného prieskumu - a koniec koncov aj volieb samotných - ukazujú, že slovenskí voliči dali na svoj rozum, racionálne zhodnotili stav, do ktorého spoločnosť doviedli štyri roky vládnutia HZDS-ZRS-SNS, a rozhodli sa pre zmenu. Tento dôvod svojho volebného rozhodnutia uviedlo najviac - 22 % všetkých voličov. Samozrejme, dominoval najmä u voličov doterajšej opozície, ako rozhodujúci ho uviedlo 42 % voličov SDK, 31 % voličov SOP, 25 % voličov SMK a

16 % voličov SDĽ. Túto časť voličov zároveň charakterizovala vysoká nespokojnosť s vývojom životnej situácie za uplynulé 4 roky - 60 % uvádza jej zhoršenie.