"V Bratislave sú dve školy, po jednej je v Kremnici, Lučenci, Prešove a v Levoči. Ide o internátne školy pre sluchovo postihnutých. Existuje vnútorné rozdelenie týchto škôl, pretože niekde sa učia podľa bežných učebných osnov základných škôl, kde sú navyše hodiny individuálnej logopedickej starostlivosti, ako napríklad v našej škole. Na niektorých školách sa učí podľa zmenených učebných osnov, kde je znížený nárok na obsah učiva. Pri základných školách v niektorých ďalších mestách sú však ešte integrované triedy pre sluchovo postihnutých."

m Nemajú deti problémy "naskočiť" do prvého ročníka?

"Máme aj prípravný ročník, ktorý je zaradený k základnému vzdelaniu. Jeho poslaním je budovanie aktívnej slovnej zásoby u detí ešte pred nástupom do prvej triedy. Dôležité je pripraviť ich na to, čo budú potrebovať v prvej triede. Okrem toho sa často stáva, že neabsolvujú materskú školu, prídu z rodinného prostredia. Mnoho ľudí sa pritom snaží svoje postihnuté deti skryť, ostávajú doma. Žiaľ, mama nemôže dať dieťaťu všetko a dieťa je potom nervózne, nevie komunikovať."

m Vo všetkých školách sa učia deti hovoriť, alebo sa v niektorých učia aj posunkovú reč?

"Na všetkých školách sa učia hovoriť, ale je aj kombinovaná metóda. Čiže niekde sa učia aj hovoriť a učia sa aj posunkovú reč."

m Aké možnosti ďalšieho vzdelávania majú nepočujúce deti?

"Väčšinou učňovské školy. Máme jednu v Bratislave a jednu v Kremnici. Učia sa za kuchárov, zlatníkov, strojných mechanikov, čalúnnikov, obrábačov kovov, knihárov, záhradníkov a v Kremnici je aj odevná priemyslovka."

m Existujú aj špeciálne gymnáziá?

"V Kremnici je gymnázium, ale v tomto roku neotvárali ročník pre nedostatok záujemcov. Myslím, že je to ešte trochu obmedzené, pretože naše deti si potom robia nadstavbu, a dokonca chodia študovať aj do Brna na DAMU. Jedna naša bývalá žiačka teraz ide študovať do New Yorku."

m Stretávate sa s tými, čo už skončili školu a úspešne sa zaradili do života?

"Zhodou okolností tento rok k nám prišla pracovať jedna absolventka priemyslovky v Kremnici, je zamestnaná ako pomocná vychovávateľka, lebo sa chce pripraviť na vysokoškolské štúdium."

m Veľa nepočujúcich študuje na vysokých školách?

"Nie. Stretávajú sa práve s komunikačnými problémami. Veľa detí hovorí, že keby im na vysokej škole umožnili individuálne štúdium, bolo by to lepšie."

m V Bratislave žije známa tanečníčka z Lúčnice Etela Mezeiová, ktorá je sluchovo postihnutá a práve študuje na Právnickej fakulte UK v Bratislave...

"Je dosť nadaných a aj známych ľudí, ktorí sú sluchovo postihnutí. Spomenula by som aj tlmočníčku pre nepočujúcich v televízii Iris Domancovú, niektorí chlapci od nás študujú na surdopédii, čo je pedagogika sluchovo postihnutých."

m Rodičia sluchovo postihnutých detí však asi nemajú veľa možností, keď ani gymnázium vlastne nefunguje...

"Určite nie. Deti dostanú základné vzdelanie, ale tým, že je veľký nával bežnej populácie na gymnáziá, nemajú naše deti šancu sa tam dostať. Ony by príklady z matematiky určite vyriešili, slovenčinu by zvládli, ale práve tam potrebujú špeciálny pedagogický prístup. Môže byť v matematickej úlohe napríklad slovo belasý, ale naše deti sa stretávajú so slovom bledomodrý a rýchlo si potom nevedia vybaviť, o čo ide. No vedomostná úroveň sluchovo postihnutých detí je porovnateľná s priemernými zdravými deťmi."

m Uplatnili sa vaši bývalí žiaci v živote, sú zamestnaní?

"O tých, s ktorými sa stretávam, viem, že všetci normálne pracujú."

m Majú nejaké komunikačné problémy?

"Myslím, že nie. Spolupracujeme napríklad s Volkswagenom, ktorý sponzoroval niektoré naše akcie, a len tak mimochodom sme debatovali o tom, že vo Volkswagene pracujú naši bývalí žiaci. Keď sme zhodou okolností spomenuli meno konkrétneho chlapca, majster hovoril, že postrehol, že trochu inak komunikuje, ale zo začiatku vôbec nevedel o jeho poruche sluchu."

m Sú sluchovo postihnutí schopní naučiť sa cudzie jazyky?

"Áno, na našej škole učíme nemčinu, a dokonca som sa dozvedela, že chodia pracovať aj do cudziny."

m Je veľmi ťažké učiť takto postihnuté deti?

"Je to krásne. Pedagóg vidí, ako sa každý nápad, snaha, odzrkadľuje v konkrétnych výsledkoch. Niekedy možno za deň, možno za týždeň, ale výsledok sa dostaví a je viditeľný. V prípade internátnych detí má rodič málo času pôsobiť na ne. Môže iba rozširovať to, čo sa v škole naučia. Ale od prvého vyvodenia hlasu až po reč pedagóg vidí, že je to výsledok aj jeho práce. Vtedy to človeka núti, aby išiel ešte ďalej."

m Sú tieto deti komplikovanejšie ako ostatné?

"Myslím si, že nie. Treba ich brať ako plnohodnotných seberovných ľudí, neučiť ich z pozície sily. Na jednej strane ide o drezúru, napríklad pri učení hlásky. Dieťa sa nemôže kontrolovať sluchom, tak si musí zafixovať polohu jazyka pri vyslovovaní každej hlásky a musí sa naučiť, aký má byť výdychový prúd. Je to ťažšie, ale oplatí sa vydržať."

RICHARD FILIPKO