ybne prinesie aj najbližších dvanásť festivalových dní.

Napriek sympatickej snahe o presadenie sa dvoch takmer paralelne sa konajúcich prehliadok v americkom Park City - Sundance a Slamdance - Rotterdamský filmový festival ostáva lídrom v tvorbe, myslení i prezentácii nezávislého filmového umenia. Udeľujú sa na ňom Tiger Awards - tri rovnocenné hlavné ceny pre prvý alebo druhý hraný film.

Od Balsa k desaťtisícom

Festival vznikol v júni 1972 - partia nadšencov okolo Huberta Balsa prišla s predstavou o modernom festivale. V prvom ročníku sa premietlo 31 filmov, ktoré videlo okolo päťtisíc divákov. V nasledujúcom roku do holandskej prístavnej metropoly zavítali Wim Wenders, Rainer Werner Fassbinder či Marguerite Durasová a vyjadrili podporu nezávislému a experimentálnemu podujatiu. Festivalové čísla rástli - desiaty ročník napríklad už navštívilo 36-tisíc ľudí.

Dnes je riaditeľom Simon Field z Londýnskeho ústavu pre súčasné umenie a pod jeho vedením sa z festivalu stala najväčšia kultúrna udalosť v Holandsku. V minulom roku prejavilo o filmy záujem 345-tisíc platiacich divákov. Festival svoj program ponúka v siedmich multiplexoch s kapacitou 2800 miest.

Dvanásť sekcií

V jednom sa však Rotterdamský filmový festival nezmenil: v centre jeho pozornosti ostáva posolstvo, že svetová kinematografia je niekedy vážna záležitosť, ale často aj zábavné dobrodružstvo.

Prehliadka najlepšej súčasnej nezávislej tvorby, prezentujúca a skúmajúca rozmanitosti v jednotlivých prúdoch kinematografie, predstavuje ozajstný filmový sviatok, ktorý udáva tón pre všetky podobne nasmerované festivaly na svetovej scéne. Za vyše tri desaťročia sa tak z Rotterdamu stala ideálna odpaľovacia rampa pre inovovanú filmovú tvorbu. Nečudo, že viac ako 2500 filmových profesionálov mieri v januári každoročne na sever Holandska, aby boli pri tom.

Tohtoročný program je rozdelený do dvanástich sekcií, ktoré ponúknu viac ako 750 titulov. Súťaž o tigre sľubuje súperenie rozličných kultúr, jazykov a štýlov. Vybraná šestnástka si nerobí zálusk len na jedno z troch hlavných ocenení a šek na desaťtisíc eur, ale aj následné uvedenie do holandskej distribúcie.

Sú tu zastúpené tradičné filmárske krajiny - Francúzsko, Veľká Británia, Čína, USA, Južná Kórea, ale aj menej známe teritóriá - Kurdistan, Indonézia. O priazeň poroty i divákov sa bude usilovať aj mladý český režisér Bohdan Sláma s debutom Divoké včely.

Ceny pred svadbou

Festival otvoria dve svetové premiéry - posledná krátka snímka pred rokom zosnulého Johana van der Keukena For the Time Being a Delbaran, „film venovaný všetkým deťom vojny“ iránskeho režiséra Abolfazla Jaliliho.

V programe figurujú aj tri retrospektívne prehliadky, ktoré predstavia diela amerického krátkometrážneho tvorcu Stana Brakhagea, srbského filmára Gorana Markoviča a eskimáckeho režiséra Zachariasa Kunuka - laureáta minuloročnej Zlatej kamery v Cannes. V ponuke je aj kolekcia gay a lesbických filmov.

V CineMart 2002, čo je trh pre nezávislých distributérov, sa predstaví rekordných 43 pripravovaných projektov, medzi tvorcami ktorých sú napríklad aj Ulrich Seidl, Catherine Breillat, Eldar Šengelaja, Alexander Sokurov a Peter Greenaway.

Na záver festivalu v sobotu 2. februára nebude pozornosť pútať len slávnostná projekcia francúzskej tragikomédie Mischka režiséra Jeana-Francoisa Stévenina, ale určite aj kráľovská svadba. V tento deň sa totiž žení holandský princ Willem Alexander s Argentínčankou Maximou Zorregueitou. Aj preto - prvý raz v histórii festivalu - sa tigria ceremónia uskutoční už večer predtým, v piatok 1. februára.

Autor: PETER NÁGEL(Autor je programový riaditeľ MFF Bratislava)