zácie (Izrael, Slovensko, Slovinsko a Rusko). Zaradenie jednotlivých krajín vychádza z porovnania hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa meranom podľa parity kúpnej sily. V prípade zohľadnenia výmenných kurzov by však úroveň HDP na obyvateľa vo Švajčiarsku, Japonsku, Nórsku, Dánsku a SRN bola vyššia ako v USA. Informovala o tom rakúska tlačová agentúra APA.

V druhej skupine s vysokými príjmami sa nachádzajú Island, Dánsko, Kanada, Belgicko, Rakúsko, Spolková republika Nemecko, Austrália a Holandsko. Priemernú úroveň dôchodkov dosahujú Francúzsko, Taliansko, Švédsko, Veľká Británia, Fínsko, Írsko, Nový Zéland a Izrael.

Medzi štáty s nízkou úrovňou HDP na obyvateľa sa zaradili tri najchudobnejšie krajiny Európskej únie (Španielsko, Portugalsko, Grécko) a z krajín strednej a východnej Európy Slovinsko a Česká republika. Výška HDP na obyvateľa týchto krajín dosahuje asi polovicu úrovne krajín OECD s najvyššími príjmami.

V poslednej skupine sa nachádzajú Maďarsko a Slovensko s približne rovnakou výškou príjmov obyvateľstva, s väčším odstupom nasledujú Mexiko, Poľsko, Rusko a Turecko. Slovensko spolu s Maďarskom dosahujú asi tretinu úrovne krajín OECD s najvyšším HDP na obyvateľa, ostatné štáty dosahujú sotva štvrtinu ich úrovne.

Z porovnania krajín OECD vyplýva, že rozdiel medzi krajinami s vysokým priemerným dôchodkom a krajinami s nízkymi príjmami sa zmenšuje. V prípade zohľadnenia výmenných kurzov sú však rozdiely stále veľmi výrazné. V prípade porovnania úrovne HDP na obyvateľa na základe parity kúpnej sily sa nezohľadňuje rozdielna cenová úroveň v jednotlivých krajinách, do úvahy sa berú iba množstvové rozdiely pri nákupe tovarov a služieb. V prípade porovnávania úrovne HDP na základe výmenných kurzov ovplyvňuje rebríček rozdielna úroveň cien. Základom na výpočty OECD je spotrebný kôš s takmer 3 000 položkami, ktoré sa využívajú pri výpočtoch HDP. Pri porovnávaní sa využila priemerná cenová úroveň vypočítaná z údajov z obdobia 1994-1996.