V pondelok britský denník The Financial Times napísal o údajnej snahe Londýna vytvoriť akúsi bezpečnostnú radu Európskej únie, ktorá by tento systém mohla nahradiť.
Ihneď síce protestovalo niekoľko štátov, debatu o zmene predsedníckeho princípu však včera pre SME pripustil francúzsky minister pre európske záležitosti Pierre Moscovici. „Bude to séria otázok pre Konvent, odpovede dozvieme až okolo roku 2004.“
V bruselských kruhoch sa uvažuje o niekoľkých možnostiach.
Jednu možnosť naznačuje dokument vysokého predstaviteľa Európskej únie Javiera Solanu, ktorý podľa španielskych médií navrhuje tzv. spoločné predsedníctvo. To by trvalo dva až tri roky a o predsednícku stoličku by sa delili tri či štyri krajiny z rôznych častí únie. V prípade Slovenska by napríklad išlo o kombináciu so Švédskom a Španielskom.
V rámci tzv. spoločného predsedníctva potom existuje aj taká možnosť, že sa budú vo funkcii nezávisle od seba striedať malé a veľké štáty. Nemuselo by sa čakať 14 rokov a slovenská či maďarská vláda by si nemuseli lámať hlavu nad organizovaním summitu 27 členských štátov v Bratislave či Budapešti.
Moscovici povedal, že o tom bude debatovať konvent Európskej únie už teraz v marci.
Druhá možnosť, ktorú zverejnil Financial Times, hovorí o tom, že namiesto predsedníckeho princípu by pracovala bezpečnostná rada, kde by mali stále miesto Nemci, Francúzi a Briti. Ostatné štáty by sa v bezpečnostnej rade striedali. Podľa tohto systému dnes funguje OSN.
Londýn aj Brusel informácie médií pobúrene popreli. Vedia totiž, že by si pohnevali Talianov a Španielov, ktorí sa tiež radi zaraďujú medzi tzv. veľké štáty únie.
Správa britského denníka má svoj pôvod v októbri minulého roka, keď sa Washington chystal bombardovať Afganistan. Na summite v belgickom Gente sa stretli predstavitelia Nemecka, Francúzska a Veľkej Británie a pred ostatnými členmi zabuchli dvere. Prečo? Bolo treba rýchlo konať a nebol čas na zdĺhavé rozhodovanie 15 členských štátov.
