Maratónsky beh sa dnes nebehá "za fazuľky", na medzinárodnej úrovni musí byť atlét úplný profesionál. Poliakovi Andrzejovi Krzyscinovi, ako vlastne každému, ťažko vidieť priamo do duše, tušiť však možno všeličo. I pochopiť. Andrzej vyštudoval v Poznani vysokú telovýchovnú školu, má doktorát atletického trénera. Absolvoval aj päť semestrov športovej rehabilitácie, aby napokon všetky sily venoval najnáročnejšej bežeckej disciplíne. Po pretekoch si síce zachoval víťazný nadhľad, ale ani neskrýval hnev. Za prekonanie traťového rekordu Go čun-sona 2:13:34 h vypísali organizátori prémiu 15 000 nemeckých mariek, za čas pod 2:14 h 12 000 DEM, za výkon pod 2:15 h 11 000 DEM. "Bežalo sa mi výborne. Najmä dovtedy, kým tempo diktoval Róbert Štefko. Od 30. kilometra sme si začali s Echachadalim ponúkať vedúcu pozíciu, neťahali sme za jeden povraz smerom k rekordu. Ľutujem, že som sa skôr nerozhodol pre sólobeh," sebakriticky si priznal Krzyscin a vyjadril presvedčenie, že dvadsaťročný rekordný čas Kórejčana by neodolal. Echchadali mal výhovorku, ktorú tiež možno akceptovať. Na rozdiel od Andrzeja sa nepripravoval špeciálne na MMM, pred týždňom bežal v Casablanke polmaratón. Skončil na druhom mieste výborným časom 1:01:30 h. Dôvod bol jednoduchý. "Súrne som potreboval peniaze," úprimne dôvodil Maročan, ktorý žije sám i pripravuje sa sám. Ani Krzyscin nebehá za žiadny klub, ergo nemá ani podporu Poľského atletického zväzu. Na živobitie si zarába behaním, tréning podporia sponzori. Z trojice z košického stupňa víťazov 68. ročníka MMM je na tom najbezproblémovejšie juhoafrický poloprofesionál, otec troch dcér Wiliam Mtolo. Okrem toho, že zabehol maratón už za 2:09:29 h a v roku 1993 vyhral newyorský maratón, vlastní farmu. "Okrem iného chovám psov. Najväčšiu radosť mám, keď po tréningu sú unavenejší moji štvornohí priatelia než ja," potvrdil, aspoň v Košiciach, svoju bezstarostnosť mladý 24-ročný Juhoafričan.
PETER FUKATSCH, Košice
