Po nemeckých voľbách zostali v Európskej únii už iba tri štáty, v ktorých nevládnu, alebo sa nepodieľajú na vládnej koalícii sociálni demokrati alebo socialisti. Sú to Španielsko, Holandsko a Írsko. Politické vychýlenie Európy doľava pritom sprevádzajú zvláštne paradoxy. Britskí labouristi sú rozhodnutí neustúpiť odborom pri reforme školstva, zdravotníctva a sociálneho zabezpečenia. "Je lepšie byť nepopulárni, než robiť veci zle," povedal v utorok Tony Blair. Nemeckí sociálni demokrati prichádzajú k moci s predsavzatím, že znížia dane - priemerná zamestnanecká rodina by mala už budúci rok ušetriť na daniach 2500 mariek. Tieto príklady nekorešpondujú s klasickými poučkami o tom, ako ľavičiari rozhadzujú peniaze, ktoré pravičiari našetrili. Ľavica dnes dedí v Európe po pravici zväčša miesto prekypujúcej štátnej pokladnice dedí obtiažne financovateľný sociálny štát.
V našom postkomunistickom svete sa pravé a ľavé nálepky hodia ešte menej. Liberálne sa tváriaci politici majú sklon k centrálnemu rozhodovaniu, konzervatívci zriedka dodržiavajú vlastné pravidlá, a ľavičiari (Poľsko, Maďarsko) predviedli v minulých rokoch také uťahovanie opaskov, o akom sa pravica pred nimi neodvážila uvažovať ani vo sne. Chcem tým povedať, že používanie ľavicových či pravicových nálepiek stále menej vypovedá o tom, či ide o dôveryhodného politika a svedčí väčšinou iba o politickej orientácii komentátora.
Zaznamenal som názor, že na Slovensku by po referende o Mečiarovi mali nasledovať voľby, v ktorých by sa rozhodovalo o tom, či má krajina smerovať doprava alebo doľava. Nie som o užitočnosti takých volieb presvedčený. Pri smerovaní do Európy na ideológii nezáleží. Európa je pravo-ľavá a kritériom vstupu sú rešpekt voči demokracii a výkonnosť ekonomiky. Od politika treba, okrem schopnosti používať príbor, očakávať jediné: Že sa pri rozhodovaní oprie o expertov, ktorí sú na rozdiel od neho schopní profesionálne riešiť problém. V postkomunistickom svete sa to hemží politikmi, ktorým nestačí byť predavačmi cudzieho softvéru, a túžia ho tvoriť. Vždy hrozí, že sa jedného takého zbavíte a vynorí sa osem ďalších. IVAN HOFFMAN, Praha
(Autor je komentátorom Českého rozhlasu1)
