Pokojne si môžeme otočiť futbalový režim jar - jeseň. Žiadny slovenský klub sa v doterajších piatich ročníkoch v pohárovej Európe nedožil jari. V tejto sezóne naše špičky ušetrili dokonca i na jesenných dresoch s dlhými rukávmi, večer 1. októbra bolo amen poslednému snu "andelov". Na včerajšej Rade futbalového zväzu v Palárikove nastolili tému, ktorej sa drvivá väčšina našej superligovej pseudošľachty bojí ako čert kríža. Zoštíhlenie najvyššej súťaže v ankete denníka Šport rigorózne odmietlo desať regionálnych "bášt", dva hlasy boli za postupné zúženie, iba 1. FC, Trnava, Slovan a Trenčín sú jednoznačne za zníženie počtu superligistov. Legislatívne normy unesú, aby už na konci tejto sezóny vypadlo viac zúfalcov ako vlani. Opačný krok sa nadšene odsúhlasil v decembri 1995, dobre platené príležitosti a vyššia pravdepodobnosť prémií sa rozšírili z 12 na 16 "firiem". To, že ich často riadia diletanti s nulovou futbalovou historickou pamäťou, zle maskujú nové koberce rýchlenej profesionality vo "vipkách", balamutí Ballantines dôležitých, no o to náladovejších sponzorov s obsluhou v usmiatych minisukniach.
Pomery v našom futbale sú zrelé na "nútenú správu". Najrozšírenejší šport funguje patologicky kontraproduktívne. Spoločensky, ekonomicky i športovo-výkonnostne. Čoraz účinnejšie otravuje a uráža konzumentov. Izolovaná skupina ľudí, ktorých chorý futbal dobre živí, svojimi myšlienkovými pochodmi šprintuje rýchlejšie ako ich finančné nosiče v kopačkách, na psychiatriu. V skutočnosti sú dobre platení za primitívnu fantáziu, ako zdôvodniť, prehodnotiť a do omrzenia vyvodzovať koncepčné dôsledky z toho, že hráči si nevedia prihrať na päť metrov, že v rýchlosti nevedia, čo s loptou, že sa boja hrať a za slovenskými humnami sú automaticky "pokakaní". S vylágrovanými kolenami a galuskami okolo bokov budú v takejto konkurencii motoricky retardovaných splašencov bývalí druhotriedni federalisti kraľovať pokojne do dôchodku. Košický majster výstižne symbolizuje schizofréniu výkladu a reálneho stavu. Od čias, keď vo svojom mladomilionárskom šťádiu 1. FC Košice stroskotal v Slovenskom pohári na Selciach z piatej ligy (amatéri v montérkach sa vtedy ešte pár hodín pred zápasom starali o nefutbalovú obživu), po posledný liverpoolsky kolotoč okrem pohybov na svojich bankových účtoch sa náš večne ukrivdený majster veľmi nepohol. Ako by aj mohol, keď sa jeho najnovší prezident Milan Petrenko uvedie objavením Ameriky, že vstupenky v Kodani vyjdú našinca na 1500 Sk a iniciatívne zareagoval tak, že Košice sa predraženým, no prázdnym hľadiskom na zápase s Liverpoolom blamovali v celej Európe. Po odvetnom výprasku na ostrovoch sa zaskvel úvahou v Športe (1. 10.): "Ja si myslím, že päť gólov v našej sieti nevystihuje pomer síl na ihrisku, lebo v priebehu piatich minút padli do našej siete tri góly…." Vytunelovaná košická fabrika je zrelá na nútenú správu, slovenská futbalová paranoja volá po nútenej správe zdravého rozumu.
VOJTECH JURKOVIČ
