IVAN MJARTAN, koordinátor volebnej stratégie HZDS: Vzhľadom na výsledok sme kampaň samozrejme mohli robiť oveľa lepšie. Robili sme niektoré kroky, ktoré verejnosť skôr podráždili ako inšpirovali. Nebudem ich konkretizovať, pretože občan ich pomenoval sám pri volebných urnách. Na druhej strane, volebná kampaň je len časť toho, čo ovplyvňuje voliča. Nemôže byť iná, ako je reálna politika. Slovenský občan celkom logicky a prirodzene chcel zmenu. Bol som presvedčený, že zmena nemusí znamenať výmenu politickej garnitúry, ale že môže znamenať to, že sa zlepší život občana. Pocit hrozby porážky v akýchkoľvek voľbách núti každú politickú stranu správať sa tak, ako by sa v demokratickom systéme správať mala. Preto bez ohľadu na to, komu sa podarí zostaviť vládu a ja chcem veriť, že to bude vláda stabilná, by som si ako občan prial, aby takáto vláda vždy mala proti sebe konštruktívnu opozíciu, ktorá jej bude dýchať na chrbát. Práve s tou "hrozbou" výmeny z vôle občana. Na otázku, koľko stála volebná kampaň HZDS, nie som kompetentný odpovedať. Neviem zodpovedne posúdiť výšku financií, zdroje, ale z pohľadu volebného zákona naši kompetentní páni určite neprekročili stanovený limit.
ĽUDOVÍT ČERNÁK, šéf volebného štábu SDK: Niektoré veci sme robili narýchlo a v časovom strese, ale záver kampane vynikajúco. Najpozitívnejšie hodnotím účasť tretieho sektora - činnosť Občianskej kampane 98, účasť Petra Šťastného a umelcov. Obrovský kus roboty odviedol Š. Skrúcaný, M. Noga a R. Piško, M. Dočolomanský, I. Vojtek. Veľmi málo času sme mali na oslovenie prvovoličov. Dosiahli sme dobrý výsledok. Na kampaň sme použili presne toľko, koľko určuje zákon a ešte máme malú rezervu. Vsadili sme na billboardovú kampaň, nemali sme plagáty. Sme radi, že nás špičkoví umelci podporovali bez nároku na odmenu. Limit 12 miliónov je nízky. Bol prijatý pred štyrmi rokmi a treba si uvedomiť, aké sú ceny tlačovín, billboardov a inzercie. Nazdávam sa, že minimálne o nárast cien a o infláciu by tento limit mohol byť upravený.
JOZEF MIGAŠ, SDĽ: Keď porovnám, koľko prostriedkov sme dali do volebnej kampane a koľko hlasov sme získali, boli sme úspešní. Získali sme o stotisíc hlasov viac, ako sme predpokladali. A treba si uvedomiť, že SDK a SDĽ volilo najviac prvovoličov, čiže oslovili sme aj mladých ľudí. Z toho sme trochu prekvapení. Suma, ktorú sme dali na kampaň, sa pokojne zmestí do zákonom stanovenej hranice 12 miliónov. Mali sme sponzorov, zbierky, niečo sme si požičali. Chybou bolo nedostatočné oslovenie vidieka. SDĽ volili predovšetkým mestskí voliči, čo je spôsobené aj blokovaním v médiách. Na dedinách ľudia pozerajú zväčša STV. Ako prípravu na predvolebnú kampaň sme absolvovali aj mediálny tréning, pomáhali nám priatelia zo švédskej Sociálnej demokracie a niekoľkokrát sme tu mali expertov z britskej Labouristickej strany. Mediálne tréningy nám pomohli nielen pri vystupovaní v televízii, ale aj v priamej komunikácii v teréne. Ja som tento tréning absolvoval dva roky.
KÁROLY PECZÁR, SMK: Naša kampaň bola úspešná, čo dokazuje aj fakt, že SMK dostala v týchto voľbách o 14 000 hlasov viac ako v roku 1994. Keďže v týchto voľbách kandidovali dva maďarské politické subjekty, naša úloha bola ťažšia, ale napriek tomu našu stranu volilo rekordných 306 000 voličov. Vynaložili sme veľa úsilia, aby naša kampaň bola čo najefektívnejšia. Času na prípravu bolo málo a preto sa, aj keď zriedkavo ale predsa len, vyskytli menšie nedostatky. Kampaň SMK bola skromná. Bez billboardov, bez zahraničných topmodeliek a bez veľkolepých ohňostrojov, čiže stanovený limit sme celkom určite neprekročili. SMK bola nútená si zobrať na volebnú kampaň pôžičku. Určitú časť sme vedeli hradiť z vlastných rezerv a ďalšiu sme dostali od sponzorov.
ANNA MALÍKOVÁ, SNS: Zvolili sme pozitívnu stratégiu volebnej kampane, voličov sme oslovovali rečou argumentov, nevsadili sme na negativistickú kampaň. Nepozývali sme domáce a ani zahraničné osobnosti. Prostriedky vynaložené na kampaň boli skromné. Ku koncu sme heslom Voľme Slovensko bez parazitov kampaň pritvrdili, pretože si myslíme, že okrem pekných sľubov treba poukazovať aj na konkrétne riešenia. A v tomto hesle sa to skrývalo. Treba sa zbaviť tých, ktorí sa priživujú na slovenskej spoločnosti. Mínusom kampane bolo to, že sme mali ohraničený vstup do médií. Na kampaň sme použili vlastné finančné prostriedky a materiálne a peňažné dary sympatizantov.
PAVOL HAMŽÍK, SOP: Za danej situácie sme urobili maximum. Samozrejme, sú aj určité rezervy. Bola to pre nás prvá skúsenosť. Z objektívnych aj subjektívnych dôvodov sme ku koncu podcenili médiá, príliš sme sa sústreďovali na priamy kontakt s občanmi. Mali sme dobré mítingy a vysokú účasť, asi sme to mali skombinovať. Podpísalo sa na tom aj to, čo sa stalo s Markízou, kde iniciatívu prevzala SDK. Billboardovú kampaň sme mali jednu z najlepších. Určitým handicapom bolo to, že sme vznikli niekoľko mesiacov pred voľbami, čo nás tlačilo do jednoznačných pozícií, a jednoznačné vyhranenie sa niekedy neprináša tie najlepšie výsledky, takže prepad voličov od HZDS a ZRS sa presunul k SDĽ a nie až k nám, lebo sme jasne odmietli spoluprácu s HZDS. Veľkú úlohu zohrala aj nehorázna diskreditačná kampaň v STV a porušovanie volebného zákona a zákona o rozhlasovom a televíznom vysielaní. Tento atak sme chytili aj za SDK a SDĽ. Na kampaň sme si 6 miliónov požičali a v súlade so zákonom sme získali aj nejaké sponzorské peniaze. Od ľudí a podnikateľov sme nič nebrali, čiastočne sme aj sami prispeli a to, čo sme sa zadlžili, predpokladáme, že postupne dostaneme na základe volebných výsledkov zo štátneho rozpočtu.
