Pred štyrmi rokmi (1. novembra 1994) bol trnavský hokejový štadión prvý a posledný raz vypredaný. Nový zimák so štvortisícovou kapacitou pokrstili vtedy slovenskí reprezentanti exhibičným víťazstvom nad Rumunskom 14:1. Vo výbere trénera Július Šuplera korčuľovali aj Petrovia Šťastný a Bondra, mladý Miroslav Šatan vtedy nehral. V utorňajšom stretnutí 7. kola I. ligy Trnava - Dubnica (2:4) mal Miroslav Šatan spolu so svojím mladším bratom Petrom na tomto štadióne premiéru a do hľadiska pritiahli takmer dve tisícky divákov, tri televízne štáby, tlačovka mala extraligovú atmosféru. "Zo žiackych a dorasteneckých rokov som mal zafixovaný nekrytý štadión. Vynasnažím sa, aby som v tomto futbalovom meste pomohol viac spopularizovať aj hokej. Dnes to, žiaľ, nevyšlo, ale verím, že v ďalších zápasoch trnavským funkcionárom vrátim nemalú investíciu za moju poistku. Podľa odfukovania spoluhráčov na striedačke som pobadal, že tempo v súboji s lídrom I. ligy, ktorý má ambície i predpoklady vrátiť sa do Extraligy, bolo vyššie, než je v tejto súťaži obvyklé. Určite by sa mi lepšie hralo na tri lajny, tréneri sa však rozhodli pre štyri, zrejme preto, aby fyzicky unavili súpera s vyšším vekovým priemerom. Trnavský tím mi svojou mladosťou i neskúsenosťou pripomína naše Buffalo. Sem-tam som chlapcov usmernil, možno tréneri budú čakať výraznejšie popohnanie. Nemal by to byť problém, cítil som z ich strany prirodzený rešpekt," zhrnul prvé dojmy ešte spotený a usmiaty útočník Buffala Sabres vo svojom drese s číslom 81. So zrkadlovou osemnástkou mal premiéru v trnavskom drese jeho brat Peter. "Trinástka bola obsadená, tak som si vybral osemnástku. S Mirom sme hrali spolu naposledy v mladšom doraste v Topoľčanoch. Škoda, že sme nedali gól, šance boli. Potrebujeme sa s novým kolektívom trochu zohrať," netajil mierne sklamanie Peter. V hľadisku boli aj obaja rodičia Šatanovci, otec Emil pricestoval až z liečenia v Bojniciach. Chýbal iba najmladší syn Emil, ktorý nemohol vynechať tréning s topoľčianskym dorastom. Šatan senior uznal, že Dubnica bola ako tím nad sily Trnavy, ale na Petrovu adresu mal pripravených zopár pripomienok. Miro presne lovil mená Dubničanov, s ktorými hrával v trenčianskej Dukle: "Jakubík, Madový. Tibor Tatar nie, bol to jeho brat Marek. Zápas bez ofsajdu na červenej som hral prvýkrát. Niekedy som ešte mal po starom zafixované potiahnuť puk cez modrú. Zatiaľ ťažko posúdiť, či to povzbudí ofenzívny štýl. Osobné bránenie ma neprekvapilo, skôr ma pozitívne núti zrýchliť," dodal 24-ročný reprezentant, ktorý by mal pomáhať Trnave do 9. októbra. "Potom existuje niekoľko variantov, je však predčasné ich rozoberať."