cov renomovaných médií. Dochádza k záveru, že píšu negatívne, sú zaujatí voči vláde Viktora Orbána, sympatizujú s ľavicovými a liberálnymi stranami, nepodávajú fakty korektne a že to dokonca robia úmyselne.
Skupina Kontroll analyzovala tristo vybraných článkov, no vedecká hodnota ich analýzy – kľúče, podľa ktorých ich triedili a to, ako ich doplnili vlastným komentárom, stačili na to, že sa analyzovaní novinári cítia prinajmenšom urazení. Novinári akreditovaní v maďarskej metropole sa rozhodli, že budú reagovať: v liste ministrovi zahraničných vecí Jánosovi Martonyimu sa ohradili proti útokom pravicových médií. Znepokojenie bolo cítiť aj v kuloároch ich zahraničných zastupiteľstiev. Tí, čo sa anonymne vyjadrili, vidia v pozadí vláde blízke kruhy.
Z analýzy sa dá vyčítať veľa o tom, v akom duchu vláda uskutočňuje mediálnu politiku. Pred blížiacimi sa aprílovými voľbami sa množia kritiky, že vládne strany a najmä Fidesz chcú využiť verejnoprávne médiá vo svojej kampani.
Kuratóriá, ktoré by mali podľa zákona dohliadať na verejnoprávnosť televízie a rozhlasu a v ktorých by mali byť vládne a opozičné strany zastúpené pol na pol, sú trvalo neúplné. Chýba v nich opozícia. Pravda, vinou strany MIÉP haiderovského typu, ktorá chcela nominovať priveľa svojich zástupcov, a tak sa opozícia na spoločných kandidátoch nedohodla.
Vláda má teda zaručený „korektný prístup“ redaktorov vo všetkých politických aférach, ktoré sa do volieb ešte vynoria. Neznamená to, že opoziční predstavitelia nedostanú priestor, len sa netoleruje otvorená kritika. Pri práve prebiehajúcej reorganizácii verejnoprávneho rozhlasu zrušili reláciu, ktorá takúto kritiku umožňovala – i keď formou živých telefonických vstupov poslucháčov. V každom prípade sa vláde darilo budiť dojem, že kritika proti nej je nespravodlivá, adresovaná so zlým úmyslom.
Obmedzenia vo verejnoprávnej sfére vraj vykompenzujú tlačené médiá a komerčné televízie. Pozícia Népszabadság, bývalého komunistického a dnes jediného profitujúceho denníka na maďarskom trhu, ktorý je blízky ľavicovej opozícii, je neotrasiteľná. Len Magyar Nemzet je zo štyroch celoštátnych politických denníkov vo vlastníctve spoločnosti blízkej vládnym kruhom. No kapitál inej takejto firmy sa už pokúšal vstúpiť do liberálneho denníka Magyar Hírlap i komerčných televízií. Vláda si dokonca myslí, že situácia na mediálnom trhu je dedičstvom komunizmu a pravicový tábor v ňom stále nemá adekvátny priestor.
Médiá môžu zohrať dôležitú úlohu pred voľbami, v ktorých majú koalície okolo strany Fidesz a Maďarskej socialistickej strany vyrovnané šance. Nie je však isté, že voľby vyhrajú médiá. Čistky v médiách pred voľbami v minulosti nielenže nepomohli, ale prispeli k porážke Maďarského demokratického fóra v roku 1994.
KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ
