veľmi pevná, a smutná tzv. medzietnická spojovacia línia (Inter Entity Boundary Line - IEBL). V podstate kopíruje vojnové línie, ktoré boli zakonzervované po utíchnutí bojov a podpísaní daytonskej mierovej dohody. Táto línia reálne oddeľuje obidve, či všetky tri etniká tak, ako sa usadili počas vojny po útekoch, vyháňaní, odídení či pokojnejšej výmene domov na teritóriách oboch častí.
2-3 MILIÓNY MÍN
Miesta bojov sú stále hrozbou. V lesoch, na poliach, v rozstrieľaných domoch, kostoloch číhajú míny. Podľa informácií SFOR (vojsk NATO v BaH) je tu stále asi 40 tisíc mínových polí a ako nás informovali zo sarajevského Mine Centre, ide asi o 2-3 milióny uložených mín. Pritom v mapách je zakreslených len 10 percent mínových polí! Stagnuje poľnohospodárstvo, lesníctvo, chov zvierat a pohyb ľudí. Všade pracujú odmínovacie čaty, ich práca postupuje aj za cenu mnohých životov odmínovačov. Týmto spôsobom sa zvyšuje už aj tak strašný počet obetí vojny, ktorý bol v roku 1995 vyšší ako 400 tisíc - vojakov, civilistov, vyvražďovaných v etnických a náboženských čistkách. Tragicky známe sú masakry v Goražde (tisíce moslimských civilistov zavraždených na príkaz bosnianskosrbského generála Ratka Mladiča), v Srebrenici, či dokázané vyhladzovanie tisícok moslimských obyvateľov v koncentračných táboroch v Omarskej a Trnopolji v severozápadnej Bosne. Tu ľudí zabíjali, drvili v mlynoch na kameň a ich telami kŕmili ryby v blízkych rybníkoch. Toto šialenstvo zúrilo na obidvoch stranách. Známe je Buško jazero, kde našli smrť stovky srbských obyvateľov.
KRAJINA PRELUDOV
Republika srbská je krajina preludov. Vstupnou bránou do nej zo severu cez rieku Sávu je most v Gradiške, cez vojnu vyhodený do vzduchu a po nej opravený vojskami UNPROFOR. Podobne skončil aj most v Bosnanskom Novom, či vyše 500-ročný historický most v Mostare, ktorý si nedovolili pri ústupe zničiť ani nemecké vojská počas druhej svetovej vojny. V RS boli takmer všetky katolícke kostoly zničené. V Jajce straší ruina zbombardovaného renesančného kostola svätého Lukáša, kostol v Bosnanskom Novom (dnes posrbštenom na Novi Grad), podobne aj fary a kláštory. Moslimské mešity a minarety postihol podobný osud. V Mrkonjič Grade či v Prijedore po nich zostala iba holá zem. Pravoslávne kostoly v Jezere, Jajce alebo Kupresi vyzerajú ako americké loďstvo v Pearl Harbour po japonskom nálete. Tak o tomto sa Titovi ani nesnívalo. Celú túto patafyzickú tragédiu dokresľujú cintoríny. Zarastený moslimský, tzv. mezir v Mrkonjič Grade, na smetisko premenený v Puharskej, na bráne ktorého je nápis PAKAO - peklo, alebo ten v Novom Sele, s novými pomníkmi 20-ročných chlapcov.
PRIŠIEL VOLIŤ KRÁĽA
ALEXANDRA
Napätie medzi jednotlivými etnikami, reprezentovanými ich politickými stranami, je stále také, že bez prítomnosti medzinárodných jednotiek SFOR, medzinárodnej polície IPTF (International Police Task Force), viacerých pozorovateľských stálych misií (UNHCR, Červený kríž, International Rescue Committee-IRC ...) by nastal v krajine chaos a možno by sa vrátilo nebezpečenstvo ozbrojených konfliktov. Práve ich prítomnosť, najmä prvých dvoch menovaných, spolu s miestnou políciou vytvárala relatívne bezpečnú atmosféru pre prácu medzinárodných pozorovateľov OBSE pri voľbách.
Bohužiaľ, prihodili sa aj vážnejšie konflikty. V meste Mrkonjič Grad, kde bolo umiestnených 7 slovenských pozorovateľov, zavraždili pred voľbami dvoch policajtov. V komunite pozorovateľov sa zlé správy šíria rýchlo, a tak sme sa dozvedeli, že jednému kolegovi cez noc vhodili do volebnej miestnosti granát, dvoch pozorovateľov OBSE zranili streľbou a jedno vozidlo OBSE prešlo po míne, ktorá explodovala.
Voliči mohli voliť vo svojom bydlisku, pre utečencov boli zriadené špeciálne volebné miestnosti, aby mohli pricestovať do svojho bydliska a voliť pre "svoju" časť BaH. Samotné voľby mali aj svoje kuriozity. V dedinke Novo Selo prišiel voliť 102-ročný volič, ktorý od dverí oznamoval, že prišiel voliť kráľa Alexandra I. Iný, titovský partizán, sa domáhal voľby Josipa Broza Tita, slabozraký deduško žiadal o pomoc zakrúžkovať jedine SDS, ďalší s hnevom oznamoval, že týchto nevolí, lebo mu podpálili dom. A dobrosrdečná negramotná starenka prosila: "Len tú našu Bilju!" - prezidentku Biljanu Plavšičovú. Mimochodom, negramotných voličov, napospol starších žien z domácností a od dobytka, som mal v "mojej" dedinke, ohraničenej líniou IEBL a mínovými poliami, asi tridsať.
Dňom i nocou sa zavše ozvú výstrely alebo explózie. Objavia sa a zapadajú prachom správy o vraždách z pomsty, resp. v opitosti. A vo veľkom kníhkupectve v Prijedore predávajú životopis generála Mladiča... Každý pozorovateľ OBSE mal svojho vodiča a prekladateľa. Tým mojím bol Marko Maerac, dvojnásobný srbský utečenec, ktorému som požičal fotoaparát, aby mohol opatrne prejsť IEBL a nafotiť "svoj-nie svoj" dom a ktorý so slzami v očiach nadával na politikov a generálov.
NACIONALIZMUS
A JOGURTY DANONE
V RS sa pomaly premenúvajú mestá. Aj to je prejav všadeprítomného primitívneho nacionalizmu. Bosanski Novi sa zmenil na Novi Grad, Bosanska Krupa na Krupu na Uni, Sanski most na Srpski sanski most, Bosanska Dubica len na Dubicu. Tak toto asi Tito nepredpokladal. Ľudia sa usilujú pripraviť si čo najviac dreva na zimu, odchovať a často predať domáce zvieratá alebo zarobiť si na pouličnom predaji. Trh v neoficiálnom hlavnom meste RS Banja Luke je ako za čias osídľovania amerického západu. Kone, dobytok, ošípané, konfekcia, zelenina. Priam humorne, avšak tvrdo reálne pôsobí dedko sediaci na voze a predávajúci vykŕmeného brava a spolu s ním balíky žiaroviek Elektrolux a jogurty Danone.
Jedným z oddelení OBSE je aj Demokratizačné centrum, ktoré sa snaží v mnohých lokalitách vychovávať ľudí a mladú generáciu k demokratickej kultúre, dialógu a vzdelávaniu. Organizuje stretnutia mládeže z obidvoch strán etnickej línie, usporadúva spoločné vzdelávacie a kultúrne podujatia, zriaďuje knižnice, čitárne, dováža školský a výchovný materiál. Prebieha aj rekonštrukcia krajiny. Angažujú sa mnohé zahraničné firmy, nadácie a charitatívne organizácie. Zdravotné stredisko v Kupresi bolo opravené v spolupráci Pravoslávnej charity, IRC a USAID. Svetoznámu knižnicu Vjičnica v Sarajeve opravujú s nenahraditeľnou pomocou talianskej vlády, na rekonštrukcii mostarského mosta sa podieľa turecká vláda, nemalú pomoc pri výstavbe infraštruktúry v mestách poskytujú napr. Veľká Británia a Holandsko.
Nezamestnanosť v RS dnes predstavuje neuveriteľných 70-80 percent. 15 percent ľudí pracuje v polícii, armáde, štátnej správe. Platnou menou je konvertibilná marka, nemecká marka, v RS aj juhoslovanský alebo bývalý bosniansky dinár, v Hercegovine i chorvátska kuna. Odvážny cestovateľ naprieč líniou IEBL sa musí stať aj rýchlym kalkulátorom pri nákupoch.
PRAVDY NA MÚROCH
Symbolom radikalizmu a srbského nacionalizmu v RS je stále používanie starého a aj sakrálneho symbolu štyroch S, znamenajúceho historickú vetu: Samo Sloga Srbina Spašava, teda Iba jednota zachráni Srba. V origináli sú tieto štyri S umiestnené okolo symbolu kríža, na jednom dome v Podbrde je namaľovaná verzia, kde sú umiestnené na ramenách hákového kríža. A keď prejdete hranicu do bosnianskej Hercegoviny, na štátnych budovách veje chorvátska štátna zástava. Tak toto asi Tito nechcel.
Zaujímavou kapitolou sú nápisy na múroch. Ešte dnes sú čitateľné: Ovo je Bosna! - Toto je Bosna (v Banja Luke), Ultras from Belgrade, My prídeme! - Srpska radikalna stranka, Chrabrí vo vojne, múdri v mieri - Arkan (zabiják a hľadaný srbský vojnový zločince)... A na múre prijedorskej stanice stále svieti nápis, ktorý hádam netreba prekladať: IDITE SVI U PIZDU MATERINU!
o o o
To, čo sa tam stalo a čo sme mnohí videli, je priamy dôsledok nedemokratického, nacionalistického a nenávistného režimu. Režimu, v ktorom si diktátorskí politici uzurpujú monopol na pravdu, majetok iných a rozhodujú o ich živote a slobode. Je to syndróm hádam všetkých postkomunistických krajín. V akej miere, to je otázka tradície riešenia konfliktov, ale podstata je nemenná - vždy tragická. Vo veľkej miere je ňou obrovská ťarcha obetí a dôsledkov komunizmu, nacionalizmu a šovinizmu. V menšej miere potom je ňou nerešpektovanie práva a zákonov, krádeže, politické vraždy a rozsievanie strachu. Aj naši ľudia pocítili ono väčšie aj ono menšie, v minulosti aj teraz. Slovensko je jednou z postkomunistických krajín.
Autor: PATRIK DUBOVSKÝ, Mrkonjič Grad, BaH (Autor pracoval ako
