BRATISLAVA (SITA) - Ak budú vo vývoji platobnej bilancie SR pretrvávať aj v štvrtom kvartáli tohto roka súčasné tendencie, prebytok na jej kapitálovom účte nebude stačiť vykryť deficit bežného účtu. Takýto vývoj môže ohroziť devízové rezervy Národnej banky Slovenska (NBS), ktorá by mohla byť nútená prehodnotiť svoj menový program na tento rok. Pre tlačovú agentúru SITA to uviedol analytik ING Barings Martin Barto.
Podľa Barta by mohla NBS pristúpiť k modifikácii svojej menovej politiky v prípade poklesu devízových rezerv na nebezpečnú úroveň aj napriek tomu, že podľa jej guvernéra Vladimíra Masára plánuje použiť na splnenie svojich cieľov všetky dostupné prostriedky. Primárnym zámerom centrálnej banky SR je pritom v súčasnosti udržanie miery inflácie v pásme 5,6 až 5,9 % a stabilného výmenného kurzu slovenskej meny oproti košu tvrdých mien.
Deficit bežného účtu platobnej bilancie na úrovni takmer 11 % hrubého domáceho produktu označil Barto za nebezpečný a zo strednodobého a dlhodobého hľadiska neudržateľný. Nepriaznivé je aj financovanie deficitu prevažne zo zahraničných pôžičiek. Podľa neho výrazné obmedzenie vládnych výdavkov, predovšetkým investičných, by mohlo tiež prispieť k zmierneniu nepriaznivého vývoja platobnej bilancie SR.
Podľa jedného z analytikov, okrem obchodnej bilancie je znepokojujúci aj vývoj bilancie služieb, ktorej deficit sa v prvom polroku prehĺbil až na 3,925 mld Sk. Tento deficit sa zvýšil hlavne "vďaka" položkám cestovný ruch a tranzitné výkony. Kým prebytok na účte tranzitných výkonov len poklesol, bilancia cestovného ruchu sa dostala z plusu do mínusu.
Ako uviedol analytik, ktorý si neželal byť menovaný, prehĺbenie záporného salda bilancie platieb sa dalo očakávať vzhľadom na rastúcu zahraničnú zadlženosť SR.
Hoci v prvom polroku sa podarilo deficit bežného účtu v plnej miere vykryť prebytkom na kapitálovom a finančnom účte, v druhej polovici roka neočakávajú bankový analytici taký priaznivý vývoj kapitálového účtu. Z tohto dôvodu analytik očakáva v roku 1998 záporné saldo platobnej bilancie vo výške 7,7 mld Sk. Takýto deficit by znamenal, že Slovensko by malo po prvý krát od roku 1993 negatívnu platobnú bilanciu.
Deficit bežného účtu platobnej bilancie sa po prvom polroku tohto roka vyšplhal na 38,23 mld Sk. Podiel tohto deficitu na hrubom domácom produkte tak dosiahol 10,99 %. Za rovnaké obdobie minulého roka dosiahol deficit bežného účtu 33,243 mld Sk, čo bolo 10,75 % HDP.
Hlavným dôvodom deficitu bežného účtu bol deficit obchodnej bilancie, ktorý dosiahol za prvý polrok 38,412 mld Sk. Stále výraznejší je však aj deficit služieb, ktorý bol za prvých šesť mesiacov 3,925 mld Sk. Deficit výnosov, kam patria kompenzácie pracovníkov a výnosy z investícií, skončil po šiestich mesiacoch tohto roka vo výške 2,253 mld Sk. Pri bežných transferoch zaznamenala SR prebytok 6,36 mld Sk.
